Výsledky
Jeseň 1987
Rudná – Sirk 3:1, góly: Nagy, Kurian, Šimon
G. Poloma – Rudná 0:0
Rudná – Slavošovce 1:0, gól: Šimon
Dedinky – Rudná 2:2, góly: Geče, Krupinský
Rudná – V. Slaná 6:1, góly: Nagy 3, Šimon 2, Krupinský
Honce – Rudná 3:1, gól: Nagy
Rudná – Mur. Dlhá Lúka 1:0, gól: Filický
Rudná – Rožňava B 0:2
Revúčka – Rudná 2:0
Rudná – Kružná 6:2, góly: Pogány 2, Nagy 2, Geče, Krupinský
Dlhá Ves – Rudná 1:2, góly: Kónya, Pogány
Rudná – Muráň 2:1, góly: Nagy, Filický
Rudná – N. Slaná 1:1, gól: Krupinský
Brzotín – Rudná 2:0
Jar 1988
Sirk – Rudná 2:0
Rudná – G. Poloma 0:0
Rudná – Dedinky 4:1, góly: Krupinský, Kapusta 2, Deméň
V. Slaná – Rudná 4:0
Rudná – Honce 2:1, góly: Deméň, Kankula
Mur. Dlhá Lúka – Rudná 1:0
Rožňava B – Rudná 3:1, gól: Kankula
Rudná – Revúčka 2:1, góly: Kubej, Deméň
Kružná – Rudná 2:1, gól: Geče
Rudná – Dlhá Ves 3:2, góly: Deméň 3
Muráň – Rudná 2:0
N. Slaná – Rudná 3:0
Rudná – Brzotín 2:1, góly: Deméň, Filický
Celkové umiestnenie: 7. miesto
Po jeseni: 5. miesto
Jeseň 1988
Dedinky – Rudná 1:1, gól: Krupinský
Rudná – Brzotín 3:1, góly: Filický, Krupinský, Kankula
Slavošovce – Rudná 1:1, gól: Nagy
Rudná – Dlhá Ves 3:2, góly: Nagy, Deméň 2
Honce – Rudná 3:0
Rudná – G. Poloma 2:2, góly: Filický 2
G. Hôrka – Rudná 2:4, góly: Deméň, Varga, Kankula, Krupinský
Rudná – Rožňava B 0:0
Sirk – Rudná 2:0
Rudná – N. Slaná 3:0, góly: Krupinský, Kerekeš 2
Revúčka – Rudná 4:1, gól: Filický
Rudná – V. Slaná 4:0
Muráň – Rudná 1:0
Jar 1989
Rudná – Dedinky 4:1, góly: Deméň 4
Brzotín – Rudná 1:1, gól: Deméň
Rudná – Slavošovce 6:0, góly: Varga, Deméň 3, Krupinský 2
Dlhá Ves – Rudná 1:2, góly: Deméň, Kankula
Rudná – Honce 2:1, góly: Kapusta, Kankula
G. Poloma – Rudná 1:0
Rudná – G. Hôrka 5:0, góly: Geče, Deméň, Kapusta, Nagy 2
Rožňava B – Rudná 3:3, góly: Deméň, Nagy, Kankula
Rudná – Sirk 4:0, góly: Nagy 2, Filický, Krupinský
N. Slaná – Rudná 1:0
Rudná – Revúčka 2:1, góly: Deméň 2
V. Slaná – Rudná 2:1, gól: Deméň
Rudná – Muráň 1:0, gól: Deméň
Celkové umiestenie: 2. miesto
Po jeseni: 5. miesto
Súvisiace články:
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/11523/fk-sokol-gemtex-rudna-v-
sezone-2014-2015
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.