Vladimír Kolesár, Róbert Krága, Radoslav Meško, Ondrej Ujházi, Peter Minčík, František Čapó, Lukáš Hajdu, Roman Šimko, Radovan Šimko.
Fotografia zo zápasu s Honcami z roku 2008, zdroj: old.majgemer.sk
Výsledky na jeseň:
Rožňavské Bystré – Jovice 11:0
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 8:0
Kečovo – Rožň. Bystré 3:1
Rožň. Bystré – Kovstav 2:1
Rakovnica – Rožň. Bystré 2:3, 3:0 kont.
Rožň. Bystré – Honce 1:3
Rožň. Bystré – N. Slaná 2:1
Čoltovo – Rožň. Bystré 4:4
Ml. Brzotín – Rožň. Bystré 5:0
Rožň. Bystré – Drnava 0:7
Rožň. Bystré – Slavošovce 3:4
Rožň. Bystré – Hrhov 4:2
Výsledky na jar:
Jovice – Rožň. Bystré 2:4
Rožň. Bystré – Rakovnica 5:2
Nižná Slaná – Rožň. Bystré 2:3
Honce – Rožň. Bystré 7:2
Rožň. Bystré – Kečovo 2:1
Drnava – Rožň. Bystré 7:4
Rožň. Bystré – Ml. Brzotín 3:0
Rož. Bystré – Dlhá Ves 1:5
Slavošovce – Rožň. Bystré 3:6
Rožň. Bystré – Čoltovo 9:0, pokles hostí pod 7
Hrhov – Rožň. Bystré 2:1
Kovstav – Rožň. Bystré 0:2
Tabuľka II. triedy po jeseni
|
1. |
Dlhá Ves |
12 |
11 |
1 |
0 |
|
53:10 |
34 |
|
2. |
Drnava |
12 |
10 |
0 |
2 |
|
54:18 |
30 |
|
3. |
Honce |
12 |
9 |
0 |
3 |
|
45:16 |
27 |
|
4. |
Kovstav |
12 |
7 |
1 |
4 |
|
27:19 |
22 |
|
5. |
Nižná Slaná |
12 |
7 |
0 |
5 |
|
26:26 |
21 |
|
6. |
Hrhov |
12 |
5 |
1 |
6 |
|
33:33 |
16 |
|
7. |
Ml. Brzotín |
12 |
5 |
1 |
6 |
|
22:32 |
16 |
|
8. |
Slavošovce |
12 |
5 |
0 |
7 |
|
21:32 |
15 |
|
9. |
Rožňavské Bystré |
12 |
4 |
1 |
7 |
|
30:41 |
13 |
|
10. |
Kečovo |
12 |
4 |
0 |
8 |
|
32:25 |
12 |
|
11. |
Rakovnica |
12 |
3 |
0 |
9 |
|
16:42 |
9 |
|
12. |
Jovice |
12 |
3 |
0 |
9 |
|
16:55 |
9 |
|
13. |
Čoltovo |
12 |
2 |
1 |
9 |
|
22:48 |
7 |
Konečná tabuľka II. triedy
|
1. |
Dlhá Ves |
24 |
21 |
3 |
0 |
|
128:21 |
66 |
|
2. |
Honce |
24 |
20 |
1 |
3 |
|
118:28 |
61 |
|
3. |
Drnava |
24 |
19 |
0 |
5 |
|
91:55 |
57 |
|
4. |
Kovstav |
24 |
12 |
3 |
9 |
|
77:59 |
39 |
|
5. |
Rožňavské Bystré |
24 |
12 |
1 |
11 |
|
72:72 |
37 |
|
6. |
Kečovo |
24 |
11 |
1 |
12 |
|
64:39 |
34 |
|
7. |
Nižná Slaná |
24 |
11 |
1 |
12 |
|
56:67 |
34 |
|
8. |
Hrhov |
24 |
10 |
1 |
13 |
|
61:71 |
31 |
|
9. |
Mladosť Brzotín |
24 |
10 |
1 |
13 |
|
54:65 |
31 |
|
10. |
Rakovnica |
24 |
8 |
0 |
16 |
|
53:81 |
24 |
|
11. |
Čoltovo |
24 |
6 |
1 |
17 |
|
45:115 |
19 |
|
12. |
Slavošovce |
24 |
5 |
2 |
17 |
|
38:92 |
17 |
|
13. |
Jovice |
24 |
3 |
1 |
20 |
|
32:125 |
10 |
ŠTK po skončení súťaže odrátala Rožň. Bystrému, Nižnej Slanej a Rakovnici po tri, Slavošovciam šesť bodov.
Najlepší strelec: 20 gólov – Miloš Leng
Viete, že:
- Za Rožňavské Bystré nastúpil proti Vlachovu (prípravný zápas v roku 2008) aj autor
Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.