Vladimír Kolesár, Róbert Krága, Radoslav Meško, Ondrej Ujházi, Peter Minčík, František Čapó, Lukáš Hajdu, Roman Šimko, Radovan Šimko.
Fotografia zo zápasu s Honcami z roku 2008, zdroj: old.majgemer.sk
Výsledky na jeseň:
Rožňavské Bystré – Jovice 11:0
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 8:0
Kečovo – Rožň. Bystré 3:1
Rožň. Bystré – Kovstav 2:1
Rakovnica – Rožň. Bystré 2:3, 3:0 kont.
Rožň. Bystré – Honce 1:3
Rožň. Bystré – N. Slaná 2:1
Čoltovo – Rožň. Bystré 4:4
Ml. Brzotín – Rožň. Bystré 5:0
Rožň. Bystré – Drnava 0:7
Rožň. Bystré – Slavošovce 3:4
Rožň. Bystré – Hrhov 4:2
Výsledky na jar:
Jovice – Rožň. Bystré 2:4
Rožň. Bystré – Rakovnica 5:2
Nižná Slaná – Rožň. Bystré 2:3
Honce – Rožň. Bystré 7:2
Rožň. Bystré – Kečovo 2:1
Drnava – Rožň. Bystré 7:4
Rožň. Bystré – Ml. Brzotín 3:0
Rož. Bystré – Dlhá Ves 1:5
Slavošovce – Rožň. Bystré 3:6
Rožň. Bystré – Čoltovo 9:0, pokles hostí pod 7
Hrhov – Rožň. Bystré 2:1
Kovstav – Rožň. Bystré 0:2
Tabuľka II. triedy po jeseni
|
1. |
Dlhá Ves |
12 |
11 |
1 |
0 |
|
53:10 |
34 |
|
2. |
Drnava |
12 |
10 |
0 |
2 |
|
54:18 |
30 |
|
3. |
Honce |
12 |
9 |
0 |
3 |
|
45:16 |
27 |
|
4. |
Kovstav |
12 |
7 |
1 |
4 |
|
27:19 |
22 |
|
5. |
Nižná Slaná |
12 |
7 |
0 |
5 |
|
26:26 |
21 |
|
6. |
Hrhov |
12 |
5 |
1 |
6 |
|
33:33 |
16 |
|
7. |
Ml. Brzotín |
12 |
5 |
1 |
6 |
|
22:32 |
16 |
|
8. |
Slavošovce |
12 |
5 |
0 |
7 |
|
21:32 |
15 |
|
9. |
Rožňavské Bystré |
12 |
4 |
1 |
7 |
|
30:41 |
13 |
|
10. |
Kečovo |
12 |
4 |
0 |
8 |
|
32:25 |
12 |
|
11. |
Rakovnica |
12 |
3 |
0 |
9 |
|
16:42 |
9 |
|
12. |
Jovice |
12 |
3 |
0 |
9 |
|
16:55 |
9 |
|
13. |
Čoltovo |
12 |
2 |
1 |
9 |
|
22:48 |
7 |
Konečná tabuľka II. triedy
|
1. |
Dlhá Ves |
24 |
21 |
3 |
0 |
|
128:21 |
66 |
|
2. |
Honce |
24 |
20 |
1 |
3 |
|
118:28 |
61 |
|
3. |
Drnava |
24 |
19 |
0 |
5 |
|
91:55 |
57 |
|
4. |
Kovstav |
24 |
12 |
3 |
9 |
|
77:59 |
39 |
|
5. |
Rožňavské Bystré |
24 |
12 |
1 |
11 |
|
72:72 |
37 |
|
6. |
Kečovo |
24 |
11 |
1 |
12 |
|
64:39 |
34 |
|
7. |
Nižná Slaná |
24 |
11 |
1 |
12 |
|
56:67 |
34 |
|
8. |
Hrhov |
24 |
10 |
1 |
13 |
|
61:71 |
31 |
|
9. |
Mladosť Brzotín |
24 |
10 |
1 |
13 |
|
54:65 |
31 |
|
10. |
Rakovnica |
24 |
8 |
0 |
16 |
|
53:81 |
24 |
|
11. |
Čoltovo |
24 |
6 |
1 |
17 |
|
45:115 |
19 |
|
12. |
Slavošovce |
24 |
5 |
2 |
17 |
|
38:92 |
17 |
|
13. |
Jovice |
24 |
3 |
1 |
20 |
|
32:125 |
10 |
ŠTK po skončení súťaže odrátala Rožň. Bystrému, Nižnej Slanej a Rakovnici po tri, Slavošovciam šesť bodov.
Najlepší strelec: 20 gólov – Miloš Leng
Viete, že:
- Za Rožňavské Bystré nastúpil proti Vlachovu (prípravný zápas v roku 2008) aj autor
Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.