Magnezit Jelšava
Káder 1990 / 1991: Kováč – Barna, Figúr, Spišák, Lukáč, Leng, Dzura, Regec, Balog, Marchevský, Slobodník, Putera, Michlík, Bobka, Boroš, Fatľa, Zdechovan, Palík, Baláž
Káder 1991 / 1992: Kováč, Schmiedl (jeseň), Kišbandy (jarná časť) – Barna, Barna, Lukáč, Dzura, Regec, Marchevský, Slobodník, Tóth (obaja jeseň), Putera, Palík, Boskovič, Michlík, Bobka, Neušel, Schelling, Podracký, Hanes, Lunter, Faško, Pavlišin (všetci šiesti jarná časť)
Káder 1992 / 1993: Schmiedl, Kišbandy, Stehel, Belan – Schelling, Putera, Andrejco, Gajan, Lukáč, Plichta, Dzura, Barna, Rendoš, Pavlišin, Palík, Boskovič, Zachar, Flašík, Dovalovský, Huťan, Ševc, Gajdoš, Palaš, Baláž, Regec, Putera, Karásek, Burba, Faško, Lunter
Káder 1993 / 1994: Schmiedl, Kišbandy, Vavrek – Barna, Lukáč, Palík, Dzura, Lunter, Flašík, Boda, Hanes, P. Gajan, Putera, Beneš, Rendoš, Gočaltovský, Vojčík, Knut, Bača, Tatarko, Gallo (jeseň), Poruba, Boskovič, Boroš, Molčan, Fízer, Slobodník (všetci 3 jeseň).
Umiestenia v konečnej tabuľke:
1990 – 4. miesto, 1. SNL
1991 – 12. miesto, 1. SNL
1992 – 12. miesto, 1. SNL
1993 – 15. miesto, 1. SNL
1994 – 8. miesto, 2. liga.
Súpisky Rožňavy
1991 - 1992: Dorkin, Almáši - Golenya, Šándor, Fabian, Žiak, Džačár, Orabinec, Leng, Miloš Gallo, Čižmár, E. Kamenský, Lengyel, Schilling, Breuer, Zdechovan, Majerčák, Sovič, Baláž, Motyka, Pollák, Rybár.
1992 - 1993: Dorkin, Almáši - Orabinec, Spišák, Žiak, Rybár, Leng, Szölloös, Zdechovan, Majerčák, Šlosár, Čižmár, Lengyel, Miloš Gallo, Golenya, O. Dávid, E. Kamenský, J. Kamenský.
1993 - 1994: Dorkin, Almáši – Orabinec, Spišák, Grác, Rybár, Hajdúk, Leng, Zdechovan, Szöllös, Čižmár, Danko, Golenya, Miloš Gallo, Bartko, J. Kamenský, E. Kamenský.
Umiestnenia v 1. A triede
1989 – 1990 10. miesto 25 bodov
1990 – 1991 2. miesto 37 bodov
1991 – 1992 1. miesto 40 bodov
Umiestnenia v 4. lige
1993 – 1994 2. miesto
Umiestnenie v divízii 1992 – 1993: 5. miesto
Baník Lubeník
1991 / 1992: Kilik, Vavrek - Slobodník, Tóth, Dacho, Vojtašovič, Mikloško, Tatarko, Wollinger, Jakubička, V. Gallo, Levický, Béreš, Mihál, Majoroš, Müller, Smejkal, Velk, Kilík, Šavlík, Andrášik, Spišák, Sajko, Bobka
1992 / 1993: Vavrek, Szilágyi, Kilik - Strmeň, Šavlík, Sajko, Lenhart, Spišák, Medvec, P. Ševc, Putera, Majoroš, M. Levický, V. Gallo, Andrášik, Jakubička, Lindák, Urc, Béreš, Sklenár, Tomi, Mihál, Tóth, Krajňák, Wollinger, V. Levický, Velk, Bača, Bobka
1993 / 1994: Užík, Vavrek, Balciar, Michalík - Medvec, M. Levický, Rogos, Tomi, Mičky, Šavlík, Gallo, Sajko, Neušel, Švec, Verkin, Ikri, Tatarko, Farkaš, Gábor, Morháč, Dacho, Szöllös.
Umiestnenia
1990 – 9. miesto, krajské majstrovstvá
1991 – 1. miesto, krajské majstrovstvá
1992 – 13. miesto, II. SNL
1993 – 15. miesto, II. SNL
1994 – 13. miesto, krajské majstrovstvá
Káder v ročníku 1990/1991: Buš – Hajdu, Lukáč, Gonosz, Sedmák, Kotváč, Kafka, Baláž, Kemény, A. Milko, Voj. Baláž, Jánošdeák, Slavinskij, Doškar, Suchovej
Káder v ročníku 1991/1992: Alexander Buš, Gejza Kováč – Ján Gonosz, Ivan Drenko, Szilárd Drenko, Dezider Mikuš, Jozef Čeman, Štefan Renčok, Miroslav Gallo, Igor Chovanček, Ján Koch, Juraj Gajdoš, Bartolomej Kulik, Karol Kotváč, Milan Benco, Vladimír Kindis, Ivan Doškar, Peter Slavinskij, Alexander Suchovej (všetci traja jeseň), Róbert Ferdinand, Ján Dacho, Štefan Vojtašovič, Jaroslav Mikloško (všetci traja jar)
Káder 1992 – 1994: Buš, Tohol, Kováč, Tokarčík – Benco, Mikloško, Kotváč, Petruš, I. Drenko, S. Drenko, Furman, Koch, Gonosz, Kulik, Vojtašovič, Gallo, Kočiš, Ferdinand, Peprík, Kindis, Krišák, Repaský, E. Lipták, Zs. Lipták, Dacho, Mikuš, Lindai, Viola, Regec, Nagy, Szaniszló, Zahoranský.
Umiestnenia v konečnej tabuľke
1990 – víťaz I. B triedy
1991 – 3. miesto v I. A triede
1992 – 2. miesto v I. A triede
1993 – 7. miesto v I. A triede
1994 – 6. miesto v I. A triede
Gemerská Poloma
Tréner: Ján Fajč
Umiestnenie v I. B triede: 6. miesto.
1992 / 1993: Čižmár, Šmelko, Martinko, Priester – Fabian, Midlík, R. Ferenc, M. Ferenc, Molčan, J. Spišiak, Matajzel, Benedik, Jakab, Z. Greško, Kelemen, Világi, Truhan, Kováč, Antal, Šimšík, V. Spišiak, Ďuriček, Ferenčík.
Tréner: Ján Fajč
Umiestnenie v I. B triede: 4. miesto.
1993 / 1994: Čižmár, Priester, Šmelko, Martinko – Fabian, Z. Greško, Š. Ruszó, R. Ferenc, M. Ferenc, Világi, Molčan, J. Spišiak, Hatvaník, Ďuriček, Matajzel, Garguš, Lišuch, Pollák, M. Ruszó, Midlík, Jakab, Truhan, Benedik, Gunár, Lipták, V. Spišiak, Fafrák, Koch
Tréner: Zoltán Šalamon
Umiestnenie v I. B triede: 5. miesto.
Muráň
Približný káder: Arpád Szilágyi – Roman Gabaj, Miloš Gabaj, Miroslav Gabaj, Jaroslav Berzéty, Švoňavec, Ján Ďurán, Dušan Bendík, Roman Goldschmidt, Ladislav Béreš, Jaroslav Láboš, Miroslav Kubej, Miroslav Senko, Ján Gnip, Ján Huťan, Peter Vrabec, Martin Kochjar.
1989 / 1990: 14. miesto v I. B triede
Revúca 1989 – 1994
Zistení hráči: Gočaltovský, Ballay, Ištók, Šoltýs, Beneš, Hudák, Gregor
1990 – I. A trieda 4. miesto
1991 – I. A trieda 10. miesto
1992 – I. A trieda 9. miesto
1993 – I. A trieda 13. miesto
1994 – I. A trieda 8. miesto
Muránska Dlhá Lúka:
Približný káder: Varga, Pomaj, Ladislav Stankovič – Pomaj, Antal, Kovalčík, Ján Jankovič, Špak, Jozef Čatloš, Ján Fakla, Peter Konček, Tatarko, Herich, Róbert Ševčík, Lukáč, Dorka, Krajňák, Igor Fakla, Urc, Januch, Kvetko, Wollinger, Šlosárik.
Umiestnenia v I. B triede
1989 / 1990: 1. B trieda 11. miesto 20 bodov
1990 / 1991: 1. B trieda 4. miesto 29 bodov
Dobšiná
1991 / 1992: Tokarčík, Šmelko – Jozef Zahoranský, Martin Kaprál, Stanislav Prokop, Ján Krišák, Jozef Barnák, Ján Spišiak, Kamil Brnčík, Ondrej Krišťák, Milan Palacko, Jozef Wágner, Eduard Oravec, Peter Repaský, Juraj Ivan, Dušan Gallo, Marián Varga, Róbert Balogh
1992 /1993: Tokarčík, Šmelko – Oravec, Varga, Vido, Pollák, Fabian, Zahoranský, Bolaček, Hlaváč, Brnčík, Repaský, Barnák, Adamec, D. Gallo, Balogh, Wágner
1993 / 1994: Lindák – Haviarik, Barnák, Brnčík, Varga, Fabian, Wágner, Hlaváč, Kaprál, Csobádi, Oravec, Valentko, Zahoranský, Forgáč, Bašták, Černický, Smrek, J. Wágner, M. Wágner, Tešlár, Krupár, Laurinc, M. Leško, P. Leško, D. Gallo, Balogh.
Umiestnenia v I. B triede
1990/1991 vylúčená zo súťaže
1992/1993 – 8. miesto
1993/1994 – 11. miesto, vypadnutie
Rožňava B
Umiestnenie v I. B triede
1993/1994 – 4. miesto
O k r e s
II. trieda
Dobrú jeseň 1989 mala Gemerská Poloma, na jar sa jej darilo menej a tak skončila až štvrtá. Hrhov bol po jeseni posledný, na jar zabral, ale na lepšie ako trináste miesto nestačilo – zostúpil. Naopak po jeseni štvrté Vlachovo sa prebojovalo na druhú priečku v konečnej tabuľke. Za zmienenie stojí vysoká prehra lídra z Dobšinej v Nižnej Slanej na jar (8:3 pre Nižnú Slanú).
Víťazom v roku 1991 sa stala víťazom Gemerská Poloma, ďalšie družstvá v súťaži: Vlachovo, Rudná, Nižná Slaná, Vyšná Slaná, Revúčka, Sirk, Dedinky, Honce, Rožňava B, Dlhá Ves, Muráň, Kunova Teplica B. Posledný skončil Sirk o skóre pred Muráňom.
Slabý ročník mala Vyšná Slaná – len o bod unikla zostupu. Po jeseni bola posledná Nižná Slaná, ale vďaka dobrej jari skončila na šiestej priečke. Tomuto ročníku dominovali futbalisti z Gemerskej Polomy.
Víťazom v roku 1992 sa stala víťazom Dobšiná, ďalšie družstvá v súťaži: Vlachovo, Rudná, Nižná Slaná, Vyšná Slaná, Revúčka, Sirk, Dedinky, Honce, Rožňava B, Dlhá Ves, Slavošovce, Krásnohorská Dlhá Lúka, Muráň. Posledná skončila Revúčka.
V tomto ročníku bojovali o postup Rožňava B a Dobšiná, napokon o bod skončila prvá Dobšiná. Nižná Slaná mala opäť slabú jeseň, ale celkovo skončila siedma. Dobrú jarnú časť mali Honce a tak skončili piate, slabšiu jar mala rezerva Kunovej Teplice.
Víťazom v roku 1993 sa stala víťazom Rožňava B. Ďalšie družstvá v súťaži: Vlachovo, Rudná, Nižná Slaná, Vyšná Slaná, Dedinky, Honce, Dlhá Ves, Slavošovce, Betliar, Krásnohorská Dlhá Lúka, Muráň, Jelšava B a Kunova Teplica B. Posledná bola práve rezerva Kunovej Teplice.
Vďaka výbornej jari skončila prvá Rožňava B, na jar prehrala len dvakrát. Betliar druhú priečku z jesene neobhájil. Slabý ročník mali Dlhá Ves a Krásnohorská Dlhá Lúka. Dedinky ustúpili z pozícií, Slavošovce naopak skončili vyššie ako zvyčajne.
Víťazom v roku 1994 sa stal Betliar, posledné bolo Krásnohorské Podhradie. Ďalšie kluby v súťaži: Krásnohorská Dlhá Lúka, Vlachovo, Rudná, Nižná Slaná, Vyšná Slaná, Dedinky, Honce, Dlhá Ves, Slavošovce, Sirk, Famstav a Muráň.
V ročníku dominoval Betliar, s desaťbodovým náskokom vyhral súťaž. Nižná Slaná mala tradične dobrú jar a skončila piata. Naopak nedarilo sa Honciam – po jeseni boli druhé a skončili celkove až na 7. priečke. Slabý ročník mali Krásnohorské Podhradie a Krásnohorská Dlhá Lúka. Darilo sa Famstavu, Slavošovce ustúpili z pozícií z predošlého ročníka.
Najlepší strelci:
1990: 18 – Ľubomír Hlaváč (Vlachovo) a Ladislav Deméň (Rudná)
1991: 17 – Štefan Müller (Vlachovo)
1992: 20 – Peter Fabian (Dedinky)
1993: 27 – Ľudovít Súkeník (Jelšava B)
1994: 26 – Štefan Müller (Vlachovo)
Poznámka: Redakcia Zory Gemera udelila cenu pre najlepšieho strelca v roku 1990 Hlaváčovi, lebo dosiahol viac hetrikov ako Deméň
III. trieda
1990
A skupina – víťaz Rejdová
Ďalšie kluby v súťaži: Betliar, Pača, Drnava, Krásnohorská Dlhá Lúka, Krásnohorské Podhradie, Lipovník, Ml. Brzotín, Rakovnica, Jovice, Kružná
B skupina – víťaz Kunova Teplica B, ďalšie kluby v súťaži: Revúca B, Gemerská Hôrka, Ochtiná, Poľ. Brzotín, Štítnik, Kečovo, Šivetice
1991
A skupina: víťaz Krásnohorská Dlhá Lúka, ďalšie kluby: Pača, Ml. Brzotín, Hrhov, Betliar, Rakovnica, Poľ. Brzotín, Lipovník, Jovice, Krásnohorské Podhradie, Drnava, Kružná
B skupina: víťaz zrejme Slavošovce, ďalšie kluby: Rožňavské Bystré, Kečovo, Štítnik, Revúca B, Magnezitovce, Šivetice, Gemerská Hôrka B, Ochtiná
1992
A skupina: víťaz Betliar, ďalšie kluby: Jablonov, Lipovník, Jovice, Kružná, Rakovnica, Hrhov, Ml. Brzotín, Poľ. Brzotín, Kružná, Drnava, Pača
B skupina: víťaz Sirk, ďalšie kluby: Kečovo, Rožňavské Bystré, Revúca B, Ochtiná
1993
Jedna skupina: do vyššej súťaže postúpili Famstav a Krásnohorské Podhradie, ďalšie kluby: Poľ. Brzotín, Ml. Brzotín, Kečovo, Kružná, Drnava, Jovice, Revúca B, Rožňavské Bystré, Lipovník, Rakovnica, Ochtiná, Pača
1994
Jedna skupina: víťaz Lipovník, ďalšie kluby: Poľ. Brzotín, VTJ Jelšava, Kružná, Gemerská Hôrka, Kečovo, Drnava, Ochtiná, Jablonov, Rožňavské Bystré, Rakovnica, Pača, Jovice, Hrhov, Ml. Brzotín.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/13392/futbalova-historia-v-okrese-roznava-v-rokoch-1989-1994#sigProGalleriaac31835bb8
Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).