V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o jeho účinkovaní v rokoch 2010 – 2012. K dispozícii sú výsledky, umiestnenia v tabuľkách a približný káder.
Výsledky
Ročník 2010 – 2011
Jeseň
Bátka – Revúčka 1:2, góly: Černota, Hrachiar
Revúčka – Sirk 1:1
Muráň – Revúčka 2:4, góly: Kilik 2, Čatlóš 2
Revúčka – Jelšava 1:5, gól: Huťka
Rimavské Janovce – Revúčka 3:2, góly: Pelle, Huťka
Revúčka – Lubeník 1:3
Veľké Teriakovce – Revúčka 0:1, gól: Čarnota
Ožďany – Revúčka 3:2
Revúčka – Starňa 5:2, góly: Hrachiar 3, Kováč, Černota
Gemerský Jablonec – Revúčka 1:5
Revúčka – Tachty 0:1
Kráľ – Revúčka 4:1, gól: Derdák
Revúčka – Klenovec 2:1
Umiestnenie v tabuľke: 8. miesto
Jar
Revúčka – Bátka 3:1
Sirk – Revúčka 3:1
Muráň – Revúčka 3:1
Jelšava – Revúčka 3:0
Revúčka – Rimavské Janovce 2:1
Lubeník – Revúčka 3:1
Revúčka – Ožďany 4:0
Starňa – Revúčka 1:2
Revúčka – Gemerský Jablonec 4:0
Tachty – Revúčka 6:1
Revúčka – Kráľ 4:2
Klenovec – Revúčka 1:2
Umiestnenie v tabuľke: 5. miesto
Ročník 2011 – 2012
Jeseň
Revúčka – Bátka 2:0
Gemerská Ves – Revúčka 4:4
Revúčka – Muráň 5:0
Rimavské Janovce / Jesenské B – Revúčka 3:1
Revúčka – Gemer 2:1
Kráľ – Revúčka 1:0
Revúčka – Klenovec 3:0
Sirk – Revúčka 3:1
Revúčka – Ožďany 1:1
Revúčka – Starňa 2:3
Jelšava – Revúčka 1:0
Revúčka – Veľké Teriakovce 4:1
Umiestnenie v tabuľke: 7. miesto
Jar
Bátka – Revúčka 3:5
Revúčka – Gemerská Ves 4:0
Muráň – Revúčka 1:0
Revúčka – Jesenské B 1:0
Gemer – Revúčka 4:2
Revúčka – Kráľ 3:1
Klenovec – Revúčka 4:2
Revúčka – Sirk 3:3
Ožďany – Revúčka 2:1
Starňa – Revúčka 3:0
Revúčka – Jelšava 0:1
Veľké Teriakovce – Revúčka 7:3
Revúčka – Lubeník 4:3
Umiestnenie v tabuľke: 9. miesto
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.