Aj v druhom prípravnom futbalovom zápase Nižná Slaná podľahla súperovi z Vlachova Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Vlachovo 0:2 (0:0). Góly hostí: M. Gál, T. Pitoňák, rozhodca: Ján Palacko. Diváci: 23, aj menšia skupina z Vlachova, aj bývalí hráči Vladimír Hlaváč, Marián Poťmák. Komentár: Aj v druhom prípravnom zápase nastúpila 25. marca 2012 Nižná Slaná proti Vlachovu. Zápas sa však začal v nezvyčajnom čase, hralo sa na ihrisku v Nižnej Slanej. Počasie prialo futbalu.
Domáci mali k dispozícii o niečo viac nových hráčov ako naposledy, avšak niektorí hráči, ktorí minule hrali za Nižnú Slanú neboli k dispozícii. Naopak, do zostavy sa vrátil Schwarz, či Karas, ktorý sa po dlhom čase objavil na poste útočníka. Hosťom predovšetkým chýbala stopérska
Zápas otvorila rozohrávka Nižnej Slanej v stredovom kruhu. Domáci si vytvorili náznak šance, Gelda však na prihrávku od Hajčiho nedočiahol. Úvod zápasu patril domácemu mužstvu. Hra bola v jeho réžii, hralo sa hlavne po ľavej strane. Výraznú šancu si však domáci nevypracovali. Vždy chýbala presná finálna prihrávka, či strela z väčšej diaľky. Došlo k striedaniu, keď D. Hajčiho vymenil R. Die.
Potom sa však hra vyrovnala. Výraznú šancu si však ani jedno z mužstiev nevytvorilo. Domáce útoky viedol po ľavej strane Leštach. Ten však lopty podľa predstáv spoluhráčov nerozohrával. Raz ale ukážkovo vysunul od vlastnej polovice Karasa, obrana Vlachova loptu odvrátila. Vzniklo však prečíslenie v prospech domácich. Prihrávky neboli presné a tak sa túto akciu nepodarilo zrealizovať. Z pravej strany si Nižná Slaná vytvorila jednu šancu, keď brankár center nemal. Domáci hráči však prestali hrať a obrana situáciu vyriešila. Hostia boli o niečo tvorivejší v zálohe, či spolupráca dvojíc hráčov bola lepšia. Svoje možnosti naznačili, väčšinou však útočili po odobraní lopty Nižnej Slanej na svojej polovici. Obrana domácich im však náznaky príležitostí zmarila. Nižná Slaná mala po faule na Geldu výhodu priameho kopu, strelu Leštacha hosťujúci brankár chytil. V obrane hostí sa vyskytovali individuálne chyby, domáci ich však nevyužili. O niečo čistejšie príležitosti na skórovanie si vytvorilo Vlachovo, keď hráči mali rýchly a presný prechod do útoku.
Druhý polčas bol úplne iný ako prvý, hra oboch celkov po desiatich minútach upadla. Hra bola skôr v réžii Nižnej Slanej. Domáci sa snažili vytvoriť gólové príležitosti, často si však loptu dlho prihrávali. V jednej akcii sa neodhodlal k strele ani Die, keď volil prihrávku. Valko hru domácich po pravej strane oživil, práve jeho strieľaný center z pravej strany skončil tesne vedľa brány hostí. Hosťujúci tréner, Ján Pitoňák, sa odhodlal k viacnásobnému striedaniu, keď na ihrisko prišli M. Šivec, F. Šivec a iní hráči. V obrane, zálohe, či útoku hostí došlo k zmenám, ako sa ukázalo, striedania a zmeny sa osvedčili. Nižná Slaná si vytvorila tlak, z ktorého nič nevyťažila, hráči pocítili tvrdosť hráčov z Vlachova. Z hry odstúpil P. Slovák a neskôr aj Soják. Po faule na domáceho hráča mali domáci k dispozícii priamy kop. Die však zahral loptu len do múru. Následné rozohranie nebolo úspešné. Ďalšia možnosť bola po útočení Leštacha po pravej strane, kde však akciu prekazil rozhodca, keď podľa neho bola lopta mimo hry. Podľa hráča bola lopta v hre. Rohové kopy Leštacha boli zahrané lepšie ako naposledy, hráči sa však voči obrane hostí nepresadili. Aj obrancovia domácich akcie hostí zachytávali.
Po jednej akcii domácich sa dostali do brejku hostia, stopérom bol Hajči. Hostia sa presnými prihrávkami voči domácej obrane presadili a hráč hostí mal po prihrávke k dispozícii výhodnú pozíciu. Brankár na jeho strelu ani nereagoval 0:1. Medzitým však dali do hry domáci aj iného hráča. Po rozohraní sa domácim hra až tak nedarila. Pri jednej útočnej akcii nefungovala spolupráca Cangár – Karas. Ďalšiu šancu mal Valko, ale nepremenil. Naopak hostia zaútočili opäť po pravej strane domácich, po brejku pridali druhý gól. Krátko potom si vytvorili rovnakú šancu, strela T. Pitoňáka letela vysoko nad bránu domácich. Možno táto akcia bola o niečo krajšia ako predošlý gól. Po protiútoku domácich mal hráč hostí určité problémy s kolenom, hra bola prerušená. V závere sa zápas iba dohrával. K striedaniam dochádzalo už len na domácej strane, napr. Valko si v polovici druhého polčasu vyskúšal hru v útoku.
Za domácich nastúpil nový hráč Roman Die, ktorý bol prínosom hlavne pre útočnú fázu domácich.
Zostava Nižnej Slanej: I. Krnáč – O. Junger, M. Soják, M. Prónai, M. Schwarz – J. Leštach, D. Hajči, P. Slovák, J. Gelda – V. Karas, J. Cangár. Striedali :R. Die (od 18. min.), Ivan Gunár, Igor Gunár, D. Valko, nestriedali: Š. Tomášik (NB).
Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-