Výsledky z jesene:
Krh. Podhradie - Ďurkov 3:0 (2:0), G: M. Almáši 2 (2 z 11 m), R. Kuzma,
Gem. Poloma - Krh. Podhradie 3:1 (2:0), G: R. Kuzma, ČK: Harhovský
Krh. Podhradie - Košická Nová Ves 3:1 (1:0), G: Almáši, Erdöfalvi, Kuzma
Ťahanovce – Krh. Podhradie 3:0 (2:0)
Krh. Podhradie - Turňa 1:0 (0:0), G: Hajdúk
Krh. Podhradie - Dobšiná 2:1 (1:1), G: Almáši, R. Fabián
Geča - Krh. Podhradie 6:1 (3:1), G: K. Kuzma
Krh. Podhradie – Malá Ida 1:0 (1:0), G: Kún,
Kokšov Bakša – Krh. Podhradie 5:1 (2:1), G: Almáši,
Krh. Podhradie - Gem. Hôrka 4:0 (1:0), G: Almáši 2, Fabián, I. Oravec
Sokoľany - Krh. Podhradie 1:1(0:1), G: Piater,
Krh. Podhradie - Betliar 8:0 (8:0), G: Piater 2, Erdöfalvi, Kuzma 4, R. Fabián, nedohrané pre pokles hráčov hostí pod sedem
Čečejovce - Krh. Podhradie 3:3 ( 2:1), G: Lukó, Piater, Kuzma,
Ďurkov - Krh. Podhradie 5:2 (2:0)
Strelci mužstva:
9 gólov - R. Kuzma, 7 gólov - Almáši ml., 4 góly - Piater, 3 góly - R. Fabián, 2 góly -Erdöfalvi, 1 gól - Hajdúk, Kún, Oravec, Lükó.
Káder: Harhovský, Kerekeš), Almáši st. – Jurínyi (v prípade potreby brankár), Kiss, Erdöfalvi, Kún, Piater, Hajdúk, Oravec, Lükó, Kardoš, R. Fabián, Š. Dorkin, R. Kuzma (raz v bráne), Almáši ml., Kozák, Zubrický, M. Galajda, Gašpar, Havko, Vozár.
TABUĽKA V. LIGY PO JESENI 2014
| 1. | FK Geča 73 | 14 | 11 | 1 | 2 | 39:15 | 34 | 13 |
| 2. | MŠK Ďurkov | 14 | 9 | 0 | 5 | 40:20 | 27 | 3 |
| 3. | FK Košická Nová Ves | 14 | 9 | 0 | 5 | 37:19 | 27 | 6 |
| 4. | TJ Gemerská Poloma | 14 | 7 | 2 | 5 | 25:18 | 23 | 2 |
| 5. | FK Krásnohorské Podhradie | 14 | 7 | 2 | 5 | 29:28 | 23 | 2 |
| 6. | FK TATRA Sokoľany | 14 | 6 | 4 | 4 | 26:14 | 22 | 1 |
| 7. | MFK Ťahanovce | 14 | 7 | 1 | 6 | 38:28 | 22 | 1 |
| 8. | TJ Družstevník Malá Ida | 14 | 7 | 1 | 6 | 24:23 | 22 | 1 |
| 9. | FK Gemerská Hôrka | 14 | 6 | 3 | 5 | 26:25 | 21 | 0 |
| 10. | TJ Kokšov - Bakša | 14 | 6 | 1 | 7 | 32:24 | 19 | 1 |
| 11. | MFK Dobšiná | 14 | 5 | 1 | 8 | 28:30 | 16 | -5 |
| 12. | TJ Družstevník Čečejovce | 14 | 4 | 3 | 7 | 22:28 | 15 | -6 |
| 13. | TJ Cementár Turňa nad Bodvou | 14 | 2 | 2 | 10 | 22:50 | 8 | -13 |
| 14. | TJ Tatran Betliar | 14 | 1 | 1 | 12 | 15:81 | 4 | -17 |
Príloha: Dochádzka hráčov na zápasy































K stabilným účastníkom V. ligy vo futbale patrí z horného Gemera Krásnohorské Podhradie. I. triedu vyhralo v roku 2003 a v V. lige pôsobilo do roku 2009. Po ročnej prestávke sa klub vrátil naspäť do V. ligy. V aktuálnej sezóne 2014/2015 sa klub nachádza v tabuľke na 5. mieste. O príprave a cieľoch sme sa zhovárali s tajomníkom klubu Ladislavom Jobbáďom.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-