Ani výmena brankára za obrancu a naopak nepomohla Drnave získať vo Veľkom Folkmári aspoň bod Doporučený
Napísal(a) HCKošice_19
Veľký Folkmár - DRNAVA 2:1 (0:0), gól Drnavy: Emödi. Skvelý, vyrovnaný zápas 19. kola V. ligy dorastu skupiny JZ mohli vidieť diváci v sobotu 27. mája t.r. vo Veľkom Folkmári, kde privítali hostí z Drnavy. Návštevníci tohto zápasu videli tri nádherné góly, pekné strely i zákroky. Drnava bola blízko k zisku bodu, avšak vietor, šťastie a rozhodca dnes boli proti nim.
Zápas nemal favorita, a priebeh prvého polčasu bol tiež vyrovnaný. Prvé strely mierili na domácu bránu, Šoltés dvakrát preveril domáceho brankára, ale bez výsledku. Na druhej strane Emödi predviedol v 22.
Druhý polčas už priniesol oveľa viac vzruchu. Domáci zatlačili Drnavu a vytvorili si zaujímavé šance. Z dvoch štandardiek dvakrát trafili brvno a po hodine hry ani do odkrytej brány nedokázali skórovať. V 65. min. sa už domáci dočkali gólu. Štvrtá strela do brvna sa už odrazila dnu, nie von. 1:0. Hostia museli nejako osviežiť svoje sily, a tak prišli striedania. Jedným z nich bolo striedanie brankárov. Emödi šiel z brány von a J. Kovács do brány. Drnava si vytvorila hneď šance. Teraz to boli oni, ktorí zatlačili domácich, no gólu sa ešte nedočkali. Szöcs aj Šoltés mierili len do brankára. V 81. min Szöcs vynechal nemožné. Maliňák rozohral akciu s Emödim, ten našiel hlavu Szöcsa, ale ani tak nedokázal skórovať. Nedáš – dostaneš, platilo v 84. min., keď kapitán Folkmáru nedal šancu J. Kovácsovi a z priameho kopu zvýšil skóre na 2:0. Už sa zdalo, že konečný výsledok bude 2:0, no Emödi mal na to iný názor a po skvelom prieniku rozvlnil sieť domácich. 2:1. Pre Drnavu, žiaľ, už nezostal čas na vyrovnanie, a tak si odniesli z Folkmáru iba tesnú prehru.
Zostava Drnavy: Emödi (70. min. J. Kovács) - J. Kovács (70.min. Emödi), P. Kovács, Macko, Kardos - Szöcs, Herczeg, Maliňák, Čelovský - Šoltés, Vanyo (75. Cseh).
HCKošice_19
Ostatné známe výsledky: Medzev - Valaliky 1:1, góly: Palašta - Buzoga. Domaňovce - Slovinky 3:1, góly: Kusi, Gurgul, Bosák - Mizič. Kechnec - V. Ida 8:1, góly: Kababik 3, Nichler 2, Fečo 2, Renčík - Svaňa. Helcmanovce - Rudňany 1:1 - nedohrané, v 58 min. prerušené pre zlé poveternostné podmienky. Góly: Schmidt (vl.) - Steiner.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.