že našiel optimálnu zostavu. Úvodnú akciu hostí po rozohratí zastavil až predstopér Prónai. Po piatich minútach oťukávania prevzali režisérsku taktovku domáci hráči. Strední záložníci Cangár a D. Hajči ovládli stred poľa a zakladali útočné akcie domácich. Prvú šancu síce Valko nepremenil, ujala sa však akcia Cangára s Hajčim po pravom krídle, Cangár dobre mierenou strelou prekonal brankára hostí. 1:0. Po góle bola hra naďalej v réžii domácich, viaceré príležitosti však ostali nevyužité. Pri nedorozumení brankára hostí so stopérom mal šancu Valko, no nepremenil ju. Domáci predviedli viacero pekných akcií, strelecky sa im nepodarilo presadiť. Akciu dvoch ľavákov na krajoch zálohy zakončil O. Junger nepresne, strela D. Hajčiho iba opečiatkovala ľavú žrď brány hostí. Až po polhodine pridali domáci druhý gól, keď po jednoduchej akcii skóroval Slovák. 2:0 Hostia bránu domácich výraznejšie neohrozili, brankár domácich raz dobre vybehol a zmaril akciu hostí. Domáci pokračovali vo svojej hre, z troch rohov, ktoré zahrával Leštach si výraznejšiu šancu nevytvorili. Neskôr trochu poľavili, hostia mali dve šance na strelenie gólu, najprv po ľavej strane domácej obrany sa predral hráč s č.2, jeho prihrávka však nenašla adresáta. Neskôr mali ďalšiu šancu, lopta však v rozhodujúcom momente útočníkovi hostí preskočila nohu. To sa stalo aj po peknej akcii Slováka s Hajčim, keď Valko mal pred sebou voľnú bránu, prihrávka mu však nohu preskočila. Neskôr ešte zahrával priamy kop z väčšej vzdialenosti Prónai, jeho strieľaný center však adresáta nenašiel. V zápase predviedol každý obranca pár dobrých zásahov, brankár tak nemal veľa práce. V závere polčasu sa domácim akcia nevydarila, a tak sa polčas skončil výsledkom 2:0.
V druhom polčase nebola hra domácich až na takej úrovni ako v tom prvom, napriek tomu sa im podarilo streliť dva góly. Po viacerých nepresných akciách na domácej strane sa ujala jednoduchá spolupráca po aute Slováka, akciu im zastavil hráč hostí pred šestnástkou len za cenu faulu. Priamy kop zahrával Leštach, brankár hostí si múr nepostavil, jeho dobrú strelu brankár len vyrazil, ale na následnú dorážku Hajčiho nestačil. 3:0. Po pár minútach prišli na ihrisko obaja náhradníci, brankári sa vymenili a namiesto O. Jungera prišiel T. Pitoňák. Domácim sa podarilo svoju hru zlepšiť, gólovo sa však nepresadili. Striedajúci Pitoňák nevyužil chybu brankára hostí, jeho strela netrafila bránu hostí. Domáci mali viacero sľubných akcií, Valko však z peknej akcie neskóroval, keď bol zoči-voči brankárovi hostí. Z viacerých striel sa neujala žiadna, jedna skončila aj za ihriskom. Udrelo na opačnej strane, keď po ojedinelom brejku a následnom súboji Karasa s hráčom hostí nasledovala penalta. Brankár síce smer uhádol, lopta sa však po odraze od jamy ponad neho odrazila. 3:1. To sa však domácim nepáčilo a odpovedali na to gólom Cangára na 4:1. Po góle mali z hry viac domáci, napriek ďalším príležitostiam sa im gól streliť nepodarilo. Z rohov si už vytvorili lepšie šance ako v prvom polčase, hlavičky či strely zo šestnástky boli nepresné. Na druhej strane zaujala akcia hostí, keď sa zdalo, že hráč hostí bude zakončovať, loptu mu čistým spôsobom odobral Miloš Schwarz. Po tomto momente hra oboch celkov upadla a zápas sa hral medzi oboma šestnástkami. Zápas ukončila nepresná akcia domácich.
Pred 25 divákmi rozhodoval Marián Nemčko, na čiarach mu pomáhali Štefan Czakoi a Tomáš Gyenes.
Sumár výsledkov Nižnej Slanej na jeseň 2011
Kečovo - Nižná Slaná 2:0 (2:0)
Nižná Slaná - Rožňava B 1:1 (0:0), gól domácich: Martin Hajči
Čoltovo - Nižná Slaná 1:2 (0:2), góly hostí: Matúš Pitoňák, Juraj Cangár
Nižná Slaná - Jovice 1:1, gól domácich: Peter Slovák
Štítnik - Nižná Slaná 3:3 (1:3), góly hostí: Peter Milko, Tomáš Pitoňák, Dušan Valko
Honce - Nižná Slaná 2:3 (0:3), góly hostí: Peter Milko, Matúš Pitoňák 2
Nižná Slaná - Pača 0:2 (0:0)
Ml. Brzotín - Nižná Slaná 4:4 (0:1), góly hostí: Miroslav Prónai, Dušan Valko, Vladimír Karas 2
Nižná Slaná - Dedinky 1:3 (0:2), gól domácich: Juraj Leštach
Rakovnica - Nižná Slaná 0:1 (0:1), gól hostí: Juraj Leštach
Nižná Slaná - Plešivec 4:1 (2:0), góly domácich: Juraj Cangár 2, Dalibor Hajči, Peter Slovák
Poradie strelcov Nižnej Slanej po jesennej časti:
3 góly: Matúš Pitoňák, Juraj Cangár,
2 góly: Peter Milko, Vladimír Karas, Juraj Leštach, Dušan Valko, Peter Slovák,
1 gól: Martin Hajči, Miroslav Prónai, Tomáš Pitoňák, Dalibor Hajči
Bc. Štefan Tomášik
Ostatné výsledky zápasov II. triedy v 11. kole:
Čoltovo - Honce 4:3
Jovice - Rožňava "B" 4:2
Štítnik "B" - Kečovo 3:0
Pača - Rakovnica 6:2
Brzotín – Dedinky nehralo sa!
TABUĽKA II. TRIEDY PO neúplnom 11. KOLE:
{jcomments on}

































Nižná Slaná - Plešivec 4:1 (2:0). Góly za domácich: Juraj Cangár 2, Dalibor Hajči, Peter Slovák. V poslednom domácom zápase jesennej časti II. triedy OM privítala Nižná Slaná súpera z Plešivca. Nevedela, čo môže od tohto súpera čakať, keďže vypadol z 1. triedy po prehratej baráži s Hrhovom. Spolu s Nižnou Slanou a Dedinkami je to už tretí expiatoligista v najnižšej okresnej súťaži. Domáci sa na zápas zišli v dostatočnom počte, zo stabilných hráčov nechýbal nikto. Zranenie z minulého kola nedovolilo nastúpiť Gállovi. Hostia prišli len desiati, a podľa slov jedného z členov vedenia prišli zápas len „odohrať“. Tréner domácich veľké zmeny v zostave oproti minulému kolu nespravil, zdá sa,
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-