Hostia aj naďalej pokračovali vo svojej hre, dokonca sa o niečo častejšie dostávali na polovicu súpera. Najväčšiu šancu mal Valko, jeho strela zo šestnástky bola nepresná. Domáci viackrát pohrozili po brejkoch, cez stopéra hostí sa nepresadili. Po ľavej strane sa hostia síce občas presadili, výraznú šancu si nevytvorili. Naopak, skúsenejší hráči domácich začali útočiť po pravej strane, kde sa cez Schwarza nepresadili alebo jednu strelu chytil brankár. Mužstvá mali k dispozícii po jednom rohu, nebezpečnejší bol domáci roh. V závere polčasu sa hralo v strede ihriska.
Do druhého polčasu išli hostia v zmenenej zostave, keď Jur. Jungera vymenil Ján Junger. Domáci útočili, brankár hostí musel zasahovať. Výrazne sa voči hosťom nevedeli presadiť, keď obrana ich akcie odvracala. Hostia sa začali voči domácim presadzovať po akciách G. Keršáka. Najprv bola strela Valka nepresná. Neskôr po prihrávke od J. Geldu sa dostal k lopte Ján Junger. Ten strelou takmer do pravého vinkla prekonal domáceho brankára. 1:1. Domáci sa snažili streliť gól, obrana hostí hrala pomerne dobre. Došlo k striedaniu, ľavého obrancu hral Seman. Hra sa vyrovnala. Za hostí ohrozil Lindáka Cangár. Domáci odpovedali brejkami, ktoré dvakrát zastavil ofsajd. Napokon však domácim pomohla ku gólu pomerne prísna penalta. Tej predchádzal faul Schwarza na ľavého útočníka domácich. Fifik z penalty skóroval. 2:1. Hostia nerezignovali. Domáci však mali viac síl, či vedeli si vytvoriť dostatok streleckých príležitostí. Hostia odpovedali ojedinelými akciami, ktoré zakončovali Valko a Ján Junger. Domáci si vytvorili prevahu. Priamy kop P. Rogosa brankár hostí chytil. Domáci mali šancu aj po ľavej strane, kde však hráč na loptu nedosiahol. Domáci pridali tretí gól, rozohrávka hosťom nevyšla. K lopte sa dostal domáci hráč, strelou asi z jedenástich metrov skóroval. 3:1. Domáci útočili naďalej, z prečíslenia však gól nestrelili. Neskôr však boli po centri voľní dvaja hráči, z ktorých jeden skóroval. 4:1. Domáci sa s náskokom uspokojili, hra sa vyrovnala. Hostia si výraznú šancu nevytvorili a tak zápas skončil 4:1.
Nižná Slaná sa v zápase o 3. miesto stretla s Dobšinou, ktorá po penaltách prehrala s účastníkom 1. triedy ObFZ Zvolen, FK Podzámček. Zápas o 3. miesto rozhodli iba penalty. Za Nižnú Slanú kopali penalty: Ján Junger, M. Gelda, D. Valko, Ondrej Junger a Jur. Junger. Po piatich penaltách na oboch stranách bol stav vyrovnaný 4:4, za Nižnú Slanú nepremenil M. Gelda, za Dobšinú Július Strelka. Následne boli ďalší dvaja strelci úspešní. Potom však bol úspešný iba hráč Nižnej Slanej.
Nižná Slaná tak obsadila 3. miesto, umiestnila sa pred šiestoligistom z Dobšinej. Mužstvo opäť prehralo s Vyšnou Slanou, tentokrát menším rozdielom. Keďže málo trénuje, zdá sa, že momentálne na viac nemá. Z mužstva zrejme odchádza Štefan Müller, ktorý nastúpil za domácich.
OFK Vyšná Slaná – FK Baník Nižná Slaná 4:1 (1:0). Gól hostí: Ján Junger. Zostava Nižnej Slanej: Š. Tomášik – O. Junger, P. Slovák, M. Prónai, Mil. Schwarz – M. Gelda, G. Keršák, J. Cangár, J. Gelda – D. Valko, Jur. Junger. Striedali: Ján Junger, M. Seman. Zápas rozhodoval Norbert Bakoš, na čiare bol Slavomír Haviarik.
Výsledky turnaja:
Vyšná Slaná - Nižná Slana 4:1 (1:1),
Dobšiná - Podzámčok 0:0 (na pk 3:5).
O tretie miesto:
Dobšiná - Nižná Slaná 5:6 na pk.
Finále:
Vyšná Slaná - Podzámčok 0:1.
Konečné poradie:
1. Podzámčok, 2. Vyšná Slaná, 3. Nižná Slaná, 4. Dobšiná.
Priateľský zápas:
Internacionáli V. Slaná - Internacionáli Slovenska 3:8 (0:3).
Štefan Tomášik
{jcomments on}
































Po týždňovej prestávke sa FK Baník Nižná Slaná zúčastnil ďalšieho turnaja. Po turnaji v Dobšinej to bol 21. júla 2012 tentokrát Memoriál Mgr. Jána Lukáča a Erika Vysokého vo Vyšnej Slanej. Mužstvo pricestovalo s oneskorením v oslabenej zostave, keď chýbalo ešte viac hráčov ako naposledy. Do zostavy sa vrátili G. Keršák a Cangár. Podľa programu turnaja malo hrať prvý zápas o 9.00 hod. proti domácemu klubu, OFK Vyšná Slaná. Domáci mali k dispozícii viac hráčov, za hostí opäť museli nastúpiť mladí hráči Seman a M. Gelda. Zápas začal rozohrávkou domácich. Ich úvodný tlak sa hosťom podarilo ustáť. Domáci útočili asi prvých pätnásť minút. Gól však nestrelili, po čase
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-