Zápas otvorila rozohrávka domácich, akciu im však hostia prekazili. Hra sa vyrovnala, domáci raz ohrozili bránu hostí. Podobne to bolo aj na opačnej strane. Domáci útočili väčšinou po pravej strane, ľavú takmer vôbec nevyužívali. Po spolupráci Prónai – Die bola strela Dieho nepresná. Z dvoch rohov si domáci veľké šance nevytvorili. Hostia zasa útočili po oboch stranách. Po centri z ľavej strany išla hlavička hráča hostí nad domácu bránu. Z druhej strany sa dostal do šance hráč s číslom 16. Z domácich útokov boli pre hostí nebezpečné akcie Slováka s Keršákom. V prvom prípade strela Slováka presná nebola, v druhom prípade hosťujúci hráč akciu prekazil. Najväčšia šanca domácich sa zrodila na ľavej strane. Akciu dobre rozohrali G. Keršák, Slovák a O. Junger. Ten podľa rozhodcu v šestnástke faulovaný nebol, hralo sa ďalej. Domácim sa podarilo streliť gól, avšak pre ofsajd nebol uznaný. Ďalšiu šancu mal Gelda, jeho strelu vyrazil brankár hostí na roh. Potom však prišla fáza, keď hra bola obojstranne nepresná, v hre mužstiev boli aj chyby. V tejto časti zápasu mali čistejšie šance hostia. Strela ich hráča tesne minula ľavú žrď domácej brány. Domáci mali iba náznaky šancí. Polčas bol ukončený, keď sa hralo na polovici hostí.
Do druhého polčasu došlo k zmene rozhodcu, keď zápas začal rozhodovať Molnár, asistentom bol tréner domácich. Domáci tréner poslal do hry Leštacha. Spočiatku zápas pokračoval v trende zo záveru prvého polčasu. Potom však iniciatívu prevzali domáci. Tentokrát sa menej vyžívala pravá strana. Po akcii na ľavej strane sa dostal k lopte Leštach. Ten technickou strelou prehodil brankára hostí. 1:0. Domácim gól pomohol, začali hrať o niečo lepšie. Hostia však pohrozili dvoma strelami Strelku, ktoré však neboli presné. Domáci pokračovali vo svojej hre. Po faule na Geldu mali domáci k dispozícii priamy kop. K lopte sa postavil Hajči. Jeho strela tesne skočila pred brankárom, 2:0. Z ďalších akcií mali domáci nepresnú strelu, ďalšia strela Leštacha vypadla brankárovi. Hlavička Geldu bola nepresná. Do hry prišiel Valko. Hostia ohrozili domácu bránu, strelu Strelku domáci brankár chytil. Domáci pridali ďalší gól, po prihrávke Keršáka Die strelou k ľavej žrdi zvýšil náskok domácich. 3:0. Hostia sa nedostávali často za svoju polovicu, po chybe Hajčiho sa im však podarilo znížiť. 3:1. Domáci mali po tomto momente hru pod kontrolou, hralo sa na polovici hostí. Slovák a Valko vybojovali lopty, avšak domáci z týchto akcií veľa nevyťažili. Priamy kop Hajčiho z ľavej strany bol nepresný. Domáci sa dostali dvakrát do prečíslenia, prihrávky však presné neboli. Na druhej strane domáca obrana odvrátila útoky hostí. Domáci kontrolovali hru a náskok si s prehľadom udržali.
Strelci Nižnej Slanej
Jesenná časť
3 góly: Matúš Pitoňák, Juraj Cangár,
2 góly: Peter Milko, Vladimír Karas, Juraj Leštach, Dušan Valko, Peter Slovák,
1 gól: Martin Hajči, Tomáš Pitoňák, Dalibor Hajči, Miroslav Prónai
Jarná časť (do 17. kola)
6 gólov: Roman Die
3 góly: Peter Slovák, Juraj Leštach
2 góly: Ján Gelda, Juraj Cangár, Dalibor Hajči, Dušan Valko
1 gól: Gustáv Keršák, Miroslav Prónai,
Celkové poradie
6 gólov: Roman Die
5 gólov: Peter Slovák, Juraj Cangár, Juraj Leštach
4 góly: Dušan Valko
3 góly: Dalibor Hajči, Matúš Pitoňák
2 góly: Vladimír Karas, Ján Gelda, Peter Milko, Miroslav Prónai,
1 gól: Gustáv Keršák, Martin Hajči, Tomáš Pitoňák
Štefan Tomášik
{jcomments on}
































Nižná Slaná – Honce 3:1 (0:0). Góly za domácich: Juraj Leštach, Dalibor Hajči, Roman Die. Zostava domácich: I. Krnáč – V. Karas (C), M. Soják, D. Hajči, M. Schwarz – O. Junger, R. Die, G. Keršák, M. Prónai – P. Slovák, J. Gelda. Náhradníci: D. Valko, J. Leštach, J. Tomi, Š. Tomášik (B). Striedania: O. Junger (46. min. J. Leštach), J. Gelda (D. Valko), M. Prónai (J. Tomi). Rozhodcovia: L. Šalamon, J. Molnár, Š. Iglai, Delegát: J. Šalamon. Diváci: 40.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-