Bojovnosť a efektivita mladých Drnavčanov vo Valalikoch znamenala zaslúžený bod Doporučený
Napísal(a) FKD
Valaliky - DRNAVA 2:2 (1:0), góly: Bati, Krupáš - Gergely, Šoltés (11m). Bol to zápas mužstiev, ktoré od 5. kola len vyhrávali, no i tak líder bol veľkým favoritom. Drnava sa musela zaobísť bez svojho brankára i bez dvoch Kovácsovcov Norberta a Jána. Práve preto je tento bod zázrakom. Drnavčania stáli v tomto zápse aj proti najlepšiemu strelcovi IV. dorasteneckej ligy, Dominikovi Buzogovi, ktorý zaznamenal už 21 gólov, no dnes prvýkrát v tejto sezóne mal možnosť prežiť, aký je to pocit neskórovať. Róbert Szöcs, dnes pravý obranca hostí, úplne eliminoval tohto hráča. Drnava možno bola horším mužstvom, keďže si vypracovala minimum šancí, no bojovnosť a efektivita v zakončení
znamenala zaslúžený bod. Začiatok zápasu priniesol opatrný futbal. Drnava pozorne bránila Buzogu a to sa im vyplatilo už v 8. min. Domáci útočník Bati poľahky prešiel cez obranu Drnavy a strelou k tyči otvoril skóre. 1:0. Drnavčania sa nevrhli do útoku aby okamžite vyrovnali, ale pozorne bránili a vyrážali do protiútokov. Domáci však neustále tlačili, vybojovali množstvo rohových kopov, no zvýšiť skóre sa im nepodarilo. Szücs a Šoltés sa na druhej strane pokúšali o strely z diaľky, no nepochodili. Pár minút pred polčasom mohli hostia zasadiť nečakaný úder suverénnym domácim. Po kombinácií Maliňáka s Emödim druhý menovaný vysunul Herczega, no ten zoči-voči brankárovi neuspel a tak na polčas sa šlo za stavu 1:0.
Druhý polčas pokračoval v tej istej schéme. Vozár v bránke Drnavy párkrát podržal svoj tím. V 54. min. sa Maliňák rozhodol vydať do útoku. Prešiel prvého i druhého hráča, na tretieho si už netrúfol, nahral voľnému Gergelyovi a ten v 1000%-nej šanci neuspel. Z následného rohu sa opäť dostala lopta ku Gergelyovi a opäť sa to skončilo len rohovým kopom. Do tretice všetko dobré: Šoltés namieril loptu na hlavu Gergelya a ten hlavičkou nechytateľne namieril a vyrovnal. 1:1. Domáci začali byť nervôzny a z tribún sa začali ozývať protimaďarské pokriky. Domáci sa púštali najmä do mladých hráčov, ako Szücs. Drnava však odolávala všetkému. Buzoga nemal svoj zápas, no v 78. min. potiahol loptu, zacentroval a Krupáš skóroval na 2:1. Drnavčania boli zrazu na kolenách. Päť minút pred koncom bol Šoltés faulovaný a strhla sa obrovská šarvátka, do ktorej sa zapojili nielen hráči, ale aj lavičky. Domáci diváci sa vyhrážali Šoltésovi, Emödimu i trénerovi Drnavy, že dnes tak ľahko z Valalík neodídu. Nervozita sa dala krájať, ale nikto nevedel, že čo ešte na nás čaká v tomto zápase. V poslednej minúte riadneho hracieho času si po centri Szücsa naskakoval na hlavičku Gergely, ktorý by hlavičkoval do odkrytej brány, no domáci obranca rukou poslal loptu na roh. Rozhodcovi však tento moment neušiel a odpískal penaltu. Loptu si postavil Šoltés a svoj bojovný výkon korunoval zaslúženým gólom. 2:2. Rozhodca ešte nadstavil 3 minúty, no domáci svoj nápor už gólom nepotvrdili. Po zápase domácim gradovali nervy, našťastie však k ničomu zákernému nedošlo. Domáci však zabudli nato, že na jar ešte musia pocestovať do Drnavy, kde to bude určite štipľavá odveta!
FKD
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.