Bojovnosť a efektivita mladých Drnavčanov vo Valalikoch znamenala zaslúžený bod Doporučený
Napísal(a) FKD
Valaliky - DRNAVA 2:2 (1:0), góly: Bati, Krupáš - Gergely, Šoltés (11m). Bol to zápas mužstiev, ktoré od 5. kola len vyhrávali, no i tak líder bol veľkým favoritom. Drnava sa musela zaobísť bez svojho brankára i bez dvoch Kovácsovcov Norberta a Jána. Práve preto je tento bod zázrakom. Drnavčania stáli v tomto zápse aj proti najlepšiemu strelcovi IV. dorasteneckej ligy, Dominikovi Buzogovi, ktorý zaznamenal už 21 gólov, no dnes prvýkrát v tejto sezóne mal možnosť prežiť, aký je to pocit neskórovať. Róbert Szöcs, dnes pravý obranca hostí, úplne eliminoval tohto hráča. Drnava možno bola horším mužstvom, keďže si vypracovala minimum šancí, no bojovnosť a efektivita v zakončení
znamenala zaslúžený bod. Začiatok zápasu priniesol opatrný futbal. Drnava pozorne bránila Buzogu a to sa im vyplatilo už v 8. min. Domáci útočník Bati poľahky prešiel cez obranu Drnavy a strelou k tyči otvoril skóre. 1:0. Drnavčania sa nevrhli do útoku aby okamžite vyrovnali, ale pozorne bránili a vyrážali do protiútokov. Domáci však neustále tlačili, vybojovali množstvo rohových kopov, no zvýšiť skóre sa im nepodarilo. Szücs a Šoltés sa na druhej strane pokúšali o strely z diaľky, no nepochodili. Pár minút pred polčasom mohli hostia zasadiť nečakaný úder suverénnym domácim. Po kombinácií Maliňáka s Emödim druhý menovaný vysunul Herczega, no ten zoči-voči brankárovi neuspel a tak na polčas sa šlo za stavu 1:0.
Druhý polčas pokračoval v tej istej schéme. Vozár v bránke Drnavy párkrát podržal svoj tím. V 54. min. sa Maliňák rozhodol vydať do útoku. Prešiel prvého i druhého hráča, na tretieho si už netrúfol, nahral voľnému Gergelyovi a ten v 1000%-nej šanci neuspel. Z následného rohu sa opäť dostala lopta ku Gergelyovi a opäť sa to skončilo len rohovým kopom. Do tretice všetko dobré: Šoltés namieril loptu na hlavu Gergelya a ten hlavičkou nechytateľne namieril a vyrovnal. 1:1. Domáci začali byť nervôzny a z tribún sa začali ozývať protimaďarské pokriky. Domáci sa púštali najmä do mladých hráčov, ako Szücs. Drnava však odolávala všetkému. Buzoga nemal svoj zápas, no v 78. min. potiahol loptu, zacentroval a Krupáš skóroval na 2:1. Drnavčania boli zrazu na kolenách. Päť minút pred koncom bol Šoltés faulovaný a strhla sa obrovská šarvátka, do ktorej sa zapojili nielen hráči, ale aj lavičky. Domáci diváci sa vyhrážali Šoltésovi, Emödimu i trénerovi Drnavy, že dnes tak ľahko z Valalík neodídu. Nervozita sa dala krájať, ale nikto nevedel, že čo ešte na nás čaká v tomto zápase. V poslednej minúte riadneho hracieho času si po centri Szücsa naskakoval na hlavičku Gergely, ktorý by hlavičkoval do odkrytej brány, no domáci obranca rukou poslal loptu na roh. Rozhodcovi však tento moment neušiel a odpískal penaltu. Loptu si postavil Šoltés a svoj bojovný výkon korunoval zaslúženým gólom. 2:2. Rozhodca ešte nadstavil 3 minúty, no domáci svoj nápor už gólom nepotvrdili. Po zápase domácim gradovali nervy, našťastie však k ničomu zákernému nedošlo. Domáci však zabudli nato, že na jar ešte musia pocestovať do Drnavy, kde to bude určite štipľavá odveta!
FKD
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.