a K. Šoltés.
Od začiatku si hostia vypracovali sľubné šance a v 10. min. sa triaslo brvno po koncovke Szöcsa. Ten istý hráč o pár minút nato otváral skóre. Center J. Kovácsa z voleja poslal do sieťky. 0:1. Po úvodnom góle sa hra vyrovnala, a domáci začali tiež ohrozovať bránu Drnavy. Emödi, brankár hostí, si dovolil spraviť chybu, ktorú však domáci nepotrestali. Lopta mu vypadla z ruky, no domáci útočníci zaspali a nevyrovnali. Hrozbu pred bránou odvracal N. Kovács. Szöcs po polhodine hry zaznamenal aj svoj druhý gól, no rozhodca odpískal postavenie mimo hry. Toto rozhodnutie však bolo nesprávne, no čo sa dá robiť? Bidovce sa predsa len dočkali vyrovnania ešte pred prestávkou. Po chybe obrany domáci útočník postupoval sám na bránku a medzi nohami Emödiho poslal loptu do siete. 1:1. Polčas.
V druhom polčase videli diváci veľmi slabé výkony na oboch stranách, hráčom sa vôbec nedarilo. Domáci boli tí, čo sa viac snažili ohrozovať bránu Drnavy. Strely však buď mierili nepresne, alebo ich zastavil Emödi. Už-už sa zdalo, že sa zápas skončí remízou, no v 79. min. prišla obrovská šanca Bidoviec. Emödi reflexívne vytlačil tečovanú strelu na roh, no vtedy ešte netušil, čo sa potom stane. Emödi sa vrhol na loptu z rohového kopu a vtom dostal z kopačky kapitána Bidoviec z celej sily ranu do tváre. Ako sme už v úvode napísali, odniesol si to s veľmi vážnými zraneniami. Toto ako keby rozhodilo Drnavu a päť minút pred koncom náhradník Emödiho Vozár vyťahoval loptu opäť z brány. Domáci sa dočkali aj napriek tomu, že víťazstvo si v tomto zápase nezaslúžili, no dali o gól viac, a preto je už zbytočné o tom ďalej debatovať. 2:1.
Zostava Drnavy: Emödi - N. Kovács, J. Čelovský, Macko, P. Kovács - Herczeg, Szöcs, J. Kovács, B. Šoltés - R. Szűcs, Polyák. Striedali: Vozár, Gergely a P.Szűcs.
--
Ostatné zápasy 2. kola: Poproč - Jasov 1:1, góly: Kuba – Horváth, Medzev – V. Ida 5:1, góly: Turták 2, Trenčák, Rozska, Bollo – Murcko, Kechnec – Svinica 2:4, góly: Fečo, Sinovický - Gurbal 2, Zuskač, Raši, K. Bakša – Geča 6:0, góly: Jesenský 3, Hudák 2, Varga.
IV. Liga KG (dorast) 3. kolo 20.8.2011 o 16.00 hod.:
Geča – Krásna (Havrila), Drnava – K. Bakša (Galík), Svinica – Bidovce (Hegedüš), V. Ida – Kechnec (Lipták), Poproč – Medzev (Gazdová), Valaliky – Jasov (Babušík).
{jcomments on}






























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.