V záverečnej polhodine už Bystrania jasne kontrolovali hru. Hralo sa už takmer iba na polovici súpera a bolo len otázkou času, kedy prídu ďalšie góly. Ten siedmy prišiel opäť z kopačky Urbana, keď sa najlepšie zorientoval pred bránou hostí a z 5 metrov nedal brankárovi šancu.7:2. Po ďalších tutovkách Lenga, Tomka a Liptáka v 80. minúte Urban svojim 6. gólom v zápase, uzavrel skóre na 8:2.
nedeľa, 18 máj 2014 22:24
Bystrania predviedli proti Dlhej Vsi perfektný kolektívny výkon s patričným gólovým efektom
Napísal(a) Miloš LENG
Rožňavské Bystré – Dlhá Ves 8:2 (4:2). Bystrania po nepresvedčivom výkone v 21. kole I. triedy vo Vlachove v tomto kole opäť dokázali, že patria do špičky tabuľky. Po opatrnom začiatku od obidvoch mužstiev prišla v 8. minúte prihrávka od Urbana pozdĺž 16-ky, na ktorú si nabehol Gonos a strelou pod brvno otvoril skóre zápasu. 1:0. Už o minutu na to po kolmej prihrávke Urban zvýšil na 2:0. V 10. minúte mali strelecký pokus aj hostia a v 15. minúte po priamom kope z 30 metrov Beke znížil na 2:1. V 20. minúte to bol opäť Urban, ktorý odrazenú loptu pred bránou hostí dorážal zblízka do siete. 3:1. V 27. minúte to už bolo 4:1 po dobre kopnutom priamom kope Urbana. V 38. minúte prišla aj ďalšia chvíľa pre hostí, keď Kuchta neodpálil loptu do bezpečia, ktorej sa potom zmocnil útočník hostí Orvoš a zblízka prekonal Koncza. 4:2.
Bystrania hneď od začiatku 2. polčasu začali z ostra a v 47. minúte Lompart , ktorý sa zbavil obrancu, z hranice 16-ky poslal loptu pod brvno brány Dlhej Vsi. 5:2. O dve minúty neskôr Urban pridal ďalší gól, keď zužitkoval prihrávku do 16-ky po ľavej strane. 6:2. Hostia sa ešte raz v 2. polčase pokúsili o zakončenie v 56. minúte, no Koncz tentoraz strelu bezpečne kryl.
Pred 80 divákmi rozhodoval Macko.
Zostava Bystrého: Koncz, Demjan, Jaro Gallo, Ján Gallo, Kuchta, Dorkin, Gonos, Lompart, Lipták, Minčík, Urban. Striedali: Tomko, Galata, Leng.
Zostava Dlhej Vsi: Pomaj, Orel? Beke, Csótó, Orvos, Novák, V. Ferdinand, Blatník, Makkai, Jakubecz, Flander. Striedali: Bartók a G. Ferdinand.
Miloš L E N G
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.