domácej brány a o pár minút strela Jána Urbana tiež zazvonila na brvne drnavskej brány. V 82. minúte kopol technickou strelou po zemi vedľa múru priamy kop Jaro Gallo, a jeho strela skončila na radosť Bystranov v bráne Drnavy. 2:0. V závere zápasu sa Drnavčania ešte pokúšali o vabank a spravili závar pred Konczovou bránou, no opäť dobre hrajúca obrana domácich už zmenu skóre nedovolila. Pred 120 divákmi rozhodoval Slavo Gallo. Zostava Bystrého: Koncz - Kuchta, Jaro Gallo, Ján Gallo, Dorkin, Filip Čapó, Lompart, Ján Gonos, Lipták, Urban, Minčík. Striedali: Galata, Leng, Tomko.
Zostava Drnavy: 1 - Zakhar, - 14 - Róbert Kovác, 9 - Róbert Dókus, 6 - Michal Maliňák, 17- Jakub Čeľovský, 16 - Miroslav Mázik, 3 - Dávid Vozár, 4 - Jakub Maliňák, 10 - Kilián Šoltés, 11 - Jozef Rencsok, 7 - Peter Búlik. Striedali: Erik Polyák, Brian Šoltés, Jozef Gorgei.
Text i foto: Miloš LENG
|
1. |
Hrhov |
6 |
6 |
0 |
0 |
16 |
: |
3 |
18 |
|
2. |
Rudná |
6 |
5 |
1 |
0 |
19 |
: |
4 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
6 |
4 |
1 |
1 |
28 |
: |
11 |
13 |
|
4. |
Rožň. Bystré |
6 |
4 |
0 |
2 |
19 |
: |
7 |
12 |
|
5. |
Drnava |
6 |
3 |
1 |
2 |
18 |
: |
14 |
10 |
|
6. |
Jablonov n/T |
6 |
3 |
0 |
3 |
16 |
: |
12 |
9 |
|
7. |
Honce |
6 |
3 |
0 |
3 |
13 |
: |
22 |
9 |
|
8. |
Dedinky |
6 |
2 |
2 |
2 |
13 |
: |
13 |
8 |
|
9. |
Štítnik |
6 |
1 |
3 |
2 |
9 |
: |
11 |
6 |
|
10. |
Dlhá Ves |
6 |
1 |
3 |
2 |
6 |
: |
9 |
6 |
|
11. |
Vlachovo |
6 |
2 |
0 |
4 |
8 |
: |
13 |
6 |
|
12. |
Vyšná Slaná |
5 |
1 |
1 |
3 |
8 |
: |
14 |
4 |
|
13. |
Bohúňovo |
5 |
0 |
0 |
5 |
4 |
: |
17 |
0 |
|
14. |
Slavošovce |
6 |
0 |
0 |
6 |
8 |
: |
35 |
0 |

































Rožňavské Bystré - Drnava 2:0 (1:0). Góly: Lompart, Jaro Gallo. Vo veternom počasí mohli prítomní diváci vidieť kvalitný zápas 20. kola I. triedy, o ktorý sa pričinili obidve mužstvá. Po opatrnom začiatku vyslal na bránu hostí prvú strelu Lipták, ktorú brankár hostí vyrazil na roh. Drnavčania vyslali na Koncza v bráne domácich prvú strelu v 15. minúte z ich ľavej strany. Hostia s podporou silného vetra sa pokúšali v ďalších minútach o streľbu spoza 16-ky, no ich strely zasiahli len domácich obrancov. V 20. minúte mali dobrú príležitosť po rohu skórovať hostia, ale hlavička drnavského hráča tesne minula domácu bránu. Bystrania podnikli v 26. minúte rýchly protiútok na konci ktorého Minčíkovu strelu pod brvno vyrážal na roh brankár hostí. V poslednej minúte 1. polčasu zahrával z ľavej strany Bystranov priamy kop Lipták. Jeho tvrdú strelu brankár len vyrazil pred seba, a najaktívnejší hráč domácich Lompart túto odrazenú loptu poslal do brány Drnavy. 1:0. Druhý polčas bol opäť vyrovnaný, a už v 46. minúte musel Koncz Rencsokovu strelu zblízka reflexívne pravou nohou vyraziť na roh. Útočné akcie sa striedali na oboch stranách. Najskôr Mázik svojou strelou z 20 metrov opečiatkoval brvno
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-