Drnava - Valaliky 11:0 (3:0). G: Maliňák 2, Emödi, B. Šoltés, K. Šoltés, J. Kovács, N. Kovács, Vozár, Polyák, Szücs, Čelovský. Drnavským dorastencom graduje forma v posledných futbalových zápasoch. Najprv zničili Veľkú Idu 7:2, v ďalšom kole potrápili silný Poproč a tentoraz rozstrieľali súpera z Valalík, ktorí sú mimochodom pred nimi v tabuľke. Obe mužstvá mali problémy s brankármi, domácim ani nedošiel brankár a hosťom absentoval kvôli červenej karte. Pred zápasom si nikto nepredstavoval takúto kanonádu, ale Drnavčanom prišla veľmi vhod. DOMÁCIM SA GÓLOVO PRESADILO AŽ 10 HRÁČOV! Výnimkou bol len Maliňák, ktorý sa presadil ako jediný Drnavčania začali zostra. Vysoko napádali hostí, ktorí sa len veľmi ťažko oslobodzovali. Na konci prvej desaťminútovky sa už Drnava presadila, keď po spracovaní si lopty efektne skóroval B. Šoltés. 1:0. Po góle sa však Drnava uspokojila a útočné výpady hostí začali byť čoraz nebezpečnejšie. Vzruch priniesla až 34. minúta. Emödimu v bráne vypadla z ruky celkom jednoduchá lopta, no z dorážky trafili hostia len brvno. Už sa zdalo, že Drnava pôjde na polčas s najtesnejším výsledkom, avšak bolo to napokon rozdielom triedy. Po rohu K. Šoltésa sa hlavou presadil Vozár. 2:0. A nádherný kúsok sa podaril Čelovskému minútu pred koncom polčasu. Takmer z polovice ihriska nádhernou strelou rozvlnil sieť Valalík. 3:0! Polčas.
Po vzájomnej dohode sa v bráne vystriedal v polčase Emödi s Vozárom, a prvý menovaný hneď sa predstavil gólovou nahrávkou. Szücs sa na prvý pokus nepresadil, ale nakoniec zvýšil na 4:0. Po fantastickej nahrávke Maliňáka sa presadil gólovo aj Emödi. 5:0. Maliňák s Emödim vyrobili o pár minút podobnú akciu, len teraz strieľajúcim bol Maliňák, no ten odmietol zvýšiť. Maliňák skóroval na 6:0 až po nahrávke N. Kovácsa. Hviezda posledných minút Maliňák vybojoval 20 minút pred koncom aj penaltu, z ktorej skóroval K. Šoltés. 7:0. Prvýkrát v sezóne si vychutnal pocit streleného gólu aj N. Kovács, ktorý sa predral individuálne pred brankára a bolo to už 8:0! Maliňák chcel konkurovať Čelovskému v strelení najkrajšieho gólu a fantastickou delovkou pod brvno sa mu to aj podarilo. 9:0. J. Kovács mal celý zápas smolu, no na konci zápasu sa presadil aj on. Nádherný center Herczega umiestnil hlavou presne do pravého rohu. 10:0! A bodku za stretnutím dal striedajúci Polyák utešenou strelou do toho istého rohu ako aj J. Kovács. 11:0. Koniec!
F. Emödi
{gallery}futbal/2012/dorast{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.