Druhý polčas mal, na rozdiel od prvého, iný priebeh. Hostia sa akoby uspokojili s výsledkom a hra bola v réžii domáceho mužstva. To si vytvorilo pár príležitostí: strela O. Jungera trafila len vlastného spoluhráča, strela M. Pitoňáka nenarobila problémy hosťujúcemu brankárovi. Na druhej strane hostia podnikli brejk, pri ktorom prihrávkami po šírke šestnástky „vyšachovali“ domácu obranu, hosťujúci útočník bol opäť sám pred domácim brankárom a zvýšil na hrozivých 0:3. Domáci nerezignovali, na ihrisko prišiel namiesto Müllera aj predseda klubu Ján Pitoňák. Po góle sa viac bojovalo v strede poľa, väčšiu prevahu mali domáci. Strela Cangára sa síce neujala, ale gól padol z inej situácie. Po nakopnutej lopte hosťujúci brankár loptu neodvrátil, hráč hostí ju odkopol k Leštachovi, ktorý aj z väčšej vzdialenosti presne namieril loptu do brány hostí. 1:3. Po tomto góle sa hralo medzi oboma šestnástkami, viac šancí mali hostia. Dvakrát sa im brejky nepodarilo premeniť, keď prvý im brankár chytil na druhýkrát a pri druhom strelu domáceho hráča kryl. K dispozícii mali aj dva priame kopy, ktoré však zahrali opäť do múru. Z viacerých rohových kopov si výraznejšiu šancu nevytvorili. Za domácich sa nepodarilo znížiť Valkovi, ktorého hlavičku brankár hostí kryl. Zápas ukončila nevydarená akcia akcia hostí.
Pred 30 divákmi, ktorých mali viac hostia rozhodoval Dušan Uhrín, asistovali mu Peter Repaský a Štefan Czakoi.
Bc. Štefan Tomášik
Marcel Franko komentár doplnil:
N. Slaná - Dedinky 1:3 (0:2) – góly za hostí: S. Ogurčák, Majerčák ml., T. Novák. Hostia sa ujali vedenia po kombinačnej hre 0:2. Hostia vsietili ešte dva góly, no pre ofsajd nemohli platiť. Dedinky nedovolili domácim dosať sa do vyloženej šance. Druhý polčas sa prejavilo uspokojenie so stavom a po 3 góle prestali hostia hrať aktívne. Gól Dedinčania dostali po nepresnej prihrávke Franka, ktorú zachytil domáci záložník a dlhým lobom nakopol loptu do odkrytej brány hostí. Hostia kontrolovali hru do konca stretnutia a po 4 vyložených šanciach v závere mohlo byť skóre oveľa vyššie, žiaľ po nedôraze útočníkov ostala sieť domácich nerozvlnená. Dedinky nastúpili v zostave: Horváth - Revaj, Tokoly, J. Ogurcak, Franko, Revay, Sykora, J. Chabada, S. Ogurčák, M. Majerčák ml., Novák. Striedal B. Revay.
Fotografie zo stretnutia tu:
http://www.facebook.com/
Výsledky II. triedy 9. kolo:
Rožňava "B" - Honce 6:0
Čoltovo - Kečovo 1:0
Jovice - Plešivec 3:2
Štítnik "B" - Rakovnica 1:0
Nižná Slaná - Dedinky 1:3
Pača - Ml. Brzotín 4:1
TABUĽKA II. TRIEDY PO 9. KOLE:
{jcomments on}




















Nižná Slaná – Dedinky 1:3 (0:2). Gól domácich: Juraj Leštach. V 9. kole II. triedy OM privítala Nižná Slaná aktuálne tretí celok tabuľky - Dedinky. Domácim chýbalo zo základnej zostavy viacero hráčov, hlavne z defenzívy. Napokon sa zišli presne jedenásti, kým hostia mali aj hráča na striedanie. Prvýkrát prišla na zápas trojica rozhodcov, z ktorých hlavne hlavný arbiter Uhrín zvládol zápas bez výraznejšej chyby, kým Repaský nevidel ofsajd hosťujúceho hráča pri druhom góle.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.