TJ Gemerská Poloma - TJ Tatran Betliar 3:0 (1:0). Góly: 19' Boris Milko 1:0, 66' Miloš Gallo 2:0, 83' Miloš Gallo (z pok. kopu) 3:0. Žlté karty: 15' Matej Oravec (Betliar), 38' Rastislav Greško (Gemerská Poloma), 85' Ľubomír Árvay (Betliar). Pred približne 300 divákmi rozhodoval Marcel Maličký. Tatran pred šestnástku, no strely ktoré prešli cez pozornú hosťujúcu obranu zväčša končili mimo priestoru troch žrdí. Z úvodného gólu sa radovali domáci hráči, po spornom momente, v 19. minúte, kedy rozhodca neodpískal dva fauly domácich, pričom hostia prestali hrať, čo využil Milko a poľahky otvoril skóre tohto stretnutia. Obraz hry sa po góle príliš nezmenil, domáci naďalej útočili, no hostia sa dokázali útokom úspešne brániť. Prvý polčas, ktorý prítomných divákov príliš nenadchol tak skončil výsledkom 1:0.
Druhý polčas priniesol podobný obraz hry. Polomčania si vypracovali viacero gólových šancí, no väčšinu z nich trestuhodne pozahadzovali. Dve strely však predsa len skončili v sieti gólmana Kelíška. Najskôr v 66. minúte poistil vedenie domácich strelou zo šestnástky kapitán Gallo a sedem minút pred koncom sa ten istý hráč nemýlil z penalty, ktorú hlavný rozhodca nariadil po faule na Mésznera. Zápas, ktorému chýbala iskra derby stretnutí a ktorý nespĺňal šiestoligové kritéria, tak skončil zaslúženou výhrou domácich v pomere 3:0.
Ivan Tokoly
Ostatné výsledky 22. kola VI. ligy: Turňa n/B - Ťahanovce 5:2, Geča - Gem. Hôrka 4:5, Dobšiná A - Malá Ida 4:2, Koš. N. Ves - Kokšov Bakša 4:2, Ďurkov - Budimír 6:0.
NEÚPLNÁ TABUĽKA VI. LIGY PO 22. KOLE:
1. Turňa nad Bodvou 21 12 4 5 46:30 40 7
2. Geča 73 20 10 4 6 54:32 34 4
3. Krásnohorské Podhradie 20 10 4 6 30:21 34 4
4. Gemerská Poloma 20 10 4 6 30:25 34 4
5. Malá Ida 21 10 3 8 34:28 33 3
6. Ďurkov 20 8 7 5 47:27 31 1
7. Ťahanovce 21 9 2 10 58:47 29 -4
8. Kokšov - Bakša 20 8 5 7 39:30 29 -1
9. Košická Nová Ves 20 8 5 7 34:31 29 -1
10. Gemerská Hôrka 20 7 6 7 30:31 27 -3
11. Tatran Betliar 20 7 5 8 34:36 26 -4
12. Dobšiná A 21 4 4 13 31:57 16 -14
13. Družstevník Budimír 20 2 1 17 17:89 7 -23
14. Vyšné Opátske B (odstúpené) 0 0 0 0 0 0
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.