Domáci začali náporom, ktorý však gólový úspech nepriniesol. Hostia sa v 1. polčase dostali ku bráne len sporadicky, no hneď to skončilo gólom. Na roh si skvele nabehol Kerekes a otvoril z voleja skóre zápasu. 0:1. Šok pre domácich. Domáci sa dlho nevedeli prebrať z úderu hostí. Maliňák mal sľubnú šancu, no jeho strela bola nedôrazná. J. Kovács mal na nohe tiež gólovú strelu, ale brankár Jablonova sa stihol presunúť na ľavú stranu a zachránil. Zakhar nemal veľa práce v 1. polčase, no nebyť neho, stav stretnutia by určite narástol pre hostí. Viac zruchu sa už do prvého polčasu neušlo, na všetko sme si museli počkať do 2. polčasu.
V druhom polčase Drnava chcela a išla dôrazne za výsledkom, no hostia kontrovali rýchlymi protiútokmi. Po jednom z nich stál F. Szöcs zoči-voči brankárovi, no Zakhar opäť raz podržal Drnavu. Na druhej strane sa pokúšal Mázik, no nedarilo sa ani jemu. Zranený Rencsok na lavičke sa už na to nedokázal pozerať a pýtal sa do hry. Predtým však ešte domáci udreli. Po rohu Mázika vypálil R. Szöcs, lopta sa opät odrazila k Mázikovi a ten sa kľučkou predral do šestnástky, a bol faulovaný. Samozrejme hosťom sa to nepáčilo, ale bola to jednoznačná penalta. Loptu si postavil Búlik a razantnou strelou vyrovnal. 1:1. Hostia neustále rečnili, na čo doplatil stopér hostí, ktorý bol vylúčený. Desať minút pred koncom Drnava udrela opäť. Na Mázikov roh, podobne ako pri góle Jablonovčanov, si nabehol Búlik a otočil stav. 2:1! Hostia však neskladali zbrane, po faule J. Kovácsa mali možnosť zahrávať priamy kop z dobrej pozície. Hrdina Drnavy, Zakhar však loptu vytlačil na brvno a Drnava vyrazila do protiútoku. Lopta sa dstala na Rencsoka, ten centrom našiel Orbána, ktorý pripravil priestor Petrovi a nekompromisne stanovil výsledok zápasu. 3:1! Po zápase sa hostia pokúšali napadnúť rozhodcov, no šarvátka bola našťastie včas zažehnaná.
FKD
Ostatné výsledky 12. kola:
Bohúňovo - Rudná 3:3
Dlhá Ves - Vlachovo 4:1
Slavošovce - Krh. Dlhá Lúka 0:2
Drnava - Jablonov 3:1
Brzotín - Hrhov 3:0
Betliar - Vyšná Slaná 3:1
Rožňavské Bystré malo voľno
TABUĽKA I. TRIEDY PO 12. KOLE
Zápasy I. triedy 13. kolo 30.10.2011 o 14.00 hod.:
Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré
Hrhov - Betliar
Jablonov n/T - Brzotín
Krh. Dlhá Lúka - Drnava
Vlachovo - Slavošovce
Rudná - Dlhá Ves
Bohúňovo má voľno
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.