Zápas začali obe mužstvá s nepresnosťami na kopačkách. Rencsok mohol hneď v 5. min. otvoriť skóre, no z ťažkej pozície už nevedel prelobovať Pavlínyiho, brankára hostí. Hostia hrali v strede polčasu nebezpečnejšie ako Drnavčania, mali aj nebezpečné protiútoky, no Zakhara vážnejšie nezamestnali. Mali možnosť zahrávať viacero štandartiek, no všetky leteli veľmi ďaleko od brány. Drnava ovládla poslednú desaťminutovku a padol aj prvý gól. Po Mázikovej štandartke sa presadil mladík J. Kovács. 1:0. Ten sa presadil aj vo včerajšom zápase za dorast. No dnes to bol výstavný kúsok, keď z voleja nechytateľne vypálil, Pavlínyi nedokázal ani zareagovať. Polčas 1:0.
Drnava zatlačila hostí aj v druhom polčase. Dlho sa nedokázali Drnavčania presadiť, no po 60. min. sa to začalo podobať zápasu z minulého týždňa s Bohúňova. Množstvo šancí, no nie a nie pridať druhý, upokojujúci gól. V 64. min prišiel kľúčový moment zápasu, keď hosťujúci obranca zastavil akciu Rencsoka len tak, že sa dotkol rukou lopty a nasledovala okamžite červená. Aj keď sa Dlhá Ves ešte snažila, nič už nedosiahli. Najprv ešte Mázik mieril len do tyče, ale v poslednej pätnásťminutovke domáci začali sypať góly.
Na 2:0 zvyšoval Rencsok, keď Orbán mu skvele prichystal streleckú parketu. O pár minút neskôr sa presadil gólovo aj Orbán, ktorý vsietil podobný gól, ako včera za dorast J. Kovács, tvrdou strelou k tyči. 3:0. A bodku za zápasom dal Mázik, ktorý vypálil neskutočnú ranu do šibenice, skvele chytajúci brankár Pavlínyi, opäť nemal žiadnu šancu. 4:0. Koniec.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, Bukovič, Krága, T. Petro, Mázik, R. Kovács, J. Kovács, Slávkay, Orbán, Rencsok. Striedali: Emödi, G. Petro a Bakoš.
Zostava Dlhej Vsi: Pavlínyi - Dusza, Segyo, Labina, Beke, Lőrincz, V. Ferdinand, P. Ferdinand, Blatník, Makkai, Zsóri. Striedali: Orel a Novák.
BD
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.