Do jarnej časti vstúpila Nižná Slaná vysokou domácou prehrou so Slavošovcami Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná - Slavošovce 2:8 (1:2). Góly za domácich: Cangár 2. Do odvetnej časti II. triedy okresného majstrovstva vo futbale vstúpila Nižná Slaná s nezmeneným kádrom z jesene. V úvodnom jarnom zápase privítala futbalový klub zo Slavošoviec. Domácim chýbali niektorí zranení hráči, čím boli na lavičke len dvaja hráči. Naopak, hostia pricestovali v dostatočnom počte a dokonca boli aj skôr na ihrisku, ako väčšina domácich hráčov.
V úvode musel domáci obranca Hlaváč vyriešiť dve nebezpečné akcie hostí. Brankára hostí ohrozil po strele z väčšej vzdialenosti Prónai. Domáci sa ujali vedenia, keď výkop Krnáča
Do druhého polčasu musel domáci tréner striedať Prónaia za R. Hajčiho, ktorý išiel do útoku a na post pravého záložníka sa posunul M. Pitoňák. Hostia zlomili odpor domácich dvoma gólmi. Pri treťom Hlaváčovi lopta nešťastne odskočila a zo skrumáže hostia zvýšili vedenie. Pri ich štvrtom góle sa po rohu presadil hosťujúci hráč hlavičkou. Piaty gól pridali po strele z dvadsiatich metrov, keď lopta prešla Krnáčovi pomedzi nohy. Hostia pridali ďalší gól po chybe domácich na ľavej strane obrany. Domáci znížili, keď hostia pri napádaní domácimi útočníkmi spravili chybu a tú potrestal Cangár. Domáci kopali aj priamy kop, ale strele Ambróza chýbala razancia a tak brankár hostí s ňou nemal problém. Podobne aj hostia kopali priamy kop. Slavošovský hráč prudkou strelou nastrelil len do J. Pitoňáka a hra musela byť prerušená. Domáci sa pri útočení vedeli dostať po šestnástku, kde buď chýbala finálna prihrávka a moment prekvapenia, alebo kazili v strede poľa jednoduché prihrávky, z čoho ťažili hostia. Hostia hrali s chuťou, zrejme chceli domácim streliť čo najviac gólov. Po strate lopty domácich sa hostia dostali do brejku, ktorý úspešne zrealizovali. Útočník hostí si dokonca položil na zem brankára domácich. Z domácich hráčov ohrozil bránu hostí už len R. Hajči.
Pri poslednom góle, ktorému predchádzala strata lopty v strede poľa, po brejku síce Krnáč vyrazil loptu pri nájazde útočníka hostí, ale druhý nepokrytý útočník hostí nemal problém poslať loptu do prázdnej brány. V záverečných minútach sa zápas len dohrával.
Pred 30 divákmi dobre rozhodoval Šofranko, asistovali Repaský a Piku.
Zostava domácich: Krnáč- O. Junger, Hlaváč, Slovák, Karas(C) - Ambróz, J. Pitoňák, Cangár, Prónai (46. min. R. Hajči) - Valko, M. Pitoňák. Do hry nezasiahol náhradný brankár Tomášik.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.