DRNAVA - AC Jasov 1:1 (0:0), góly: Maliňák - Horváth, hralo sa bez kariet. Zápas 20. kola V. ligy dorastencov skupiny JZ sa začal o 45 minút neskôr. Hostia kvôli havárií na Soroške sa nevedeli dostaviť na zápas skôr. Horko ťažko sa im to podarilo o 17:30, tesne pred koncom čakacej doby 40 minút. Jasov pricestoval do Drnavy s cieľom zvíťaziť a tak si upevniť 1. miesto v tabuľke. V predošlých zápasoch zaznamenali veľké víťazstvá v Medzeve 9:1 a doma s druhými Jaklovcami 5:2. Drnavu čakal ťažký zápas, no body doma len tak nerozdávajú a preto sa dalo čakať, že to bude veľmi vyrovnaný zápas. Zápas rozhodoval Uharček, hralo sa pred 30 divákmi. Ako nám výsledok už prezradil, bol to vyrovnaný zápas a ani v poli neboli žiadne rozdiely. V prvom polčase sa hralo opatrnejšie, oba tímy si vytvorili po tri väčšie šance, no tie skončili buď v rukaviciach brankárov, alebo strely mierili nepresne. Na domácej strane sa Görgei a Šoltés snažili najviac, ale najväčšiu šancu mal na konci polčasu J. Kovács. Mohol potrestať chybu jasovskej rozohrávky, no netrafil dobre loptu, a tak ju brankár hostí kryl bez väčších problémov. Na polčas sa tak šlo bez gólov.
V druhom polčase Drnava zatlačila hostí. Hrali veľmi pekne, kombinačne a v 54. min. sa dočkali aj gólu. Posila na jar, Maliňák, bol pre Drnavu veľkým prínosom do jarnej časti svojou hrou a konečne mu to tam aj padlo. Na jeho delovku brankár ani nereagoval. 1:0. Hostia sa snažili osviežiť svoj útok striedaniami a po tom, čo sa domácim zranil Görgei domáci stratili svoje tempo. Hostia zatlačili Drnavu a snažili sa o vyrovnanie. Drnavčania úplne stratili sily a hostia sa vďaka tomu dočkali vyrovnania. V 78. min vypadla Emödimu z ruky strela z diaľky, na dorážku si ešte siahol, no na tretíkrát to už so šťastím pretlačil do sieťky Horváth. Zaváňalo to faulom na brankára, píšťaľka rozhodcu však ostala nemá. 1:1. V posledných minútach zápas mohli rozhodnúť obe mužstvá. Najprv to boli hostia, Horváth však svoj druhý gól nepridal, a tesne pred konečným hvizdom Šoltés mohol páliť z veľkej šance, no lopta mu vyskočila, a tak zamieril veľmi nepresne. Konečný výsledok 1:1.
Zostava Drnavy: Emödi (C) - N. Kovács, P. Kovács, Čelovský, Kardos - Herczeg, Görgei (70.min - Cseh), Szöcs - Maliňák, Šoltés, J. Kovács.
Florián Emödi
Ďalšie výsledky: Rudňany – Domaňovce 4:1, góly : Steiner 2, Andrassy, Pizem - Lukáč
Slovinky – Kechnec 3:0, góly: Leceko (vl.), Gozo, Viskader.
Valaliky – Helcmanovce 4:0, góly: Marťak 2, Krupás, Brudňak
V. Ida – V. Folkmar 3:3, góly: Belicky, Varga, Lukács - Genco, Drábik, Pevný
Jaklovce - Medzev 4:0 - nedohrané pokles hráčov hostí pod 7, góly: Humeňanský 3, Kandra.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.