Dorast: DRNAVA – Krásnohorská Dlhá Lúka 11:5 (6:1).Najbližší zápas dorastu sa uskutoční cez najbližší víkend, kedy budú hosťovať v Moldave nad Bodvou na umelom ihrisku opäť proti dorastu Moldavy.
DOSPELÍ: Jovice - DRNAVA 1:6 (0:1).
Drnava v nedeľu poobede cestovala na prípravný zápas do Jovíc. Ihrisko bolo v dobrom stave, no pred šatňou, kde slnko nesvietilo, boli ešte obrovské kusy ľadu. Tímy sa dohodli, že kvôli vlastnej i súperovej bezpečnosti sa na tejto časti ihriska súboje nebudú konať. Drnava nastúpila takmer v najsilnejšej zostave, okrem Mázika a Slávkaya sa hlásili všetci trénerovi Maliňákovi. Boli však nakoniec aj takí, ktorí sa neprezliekli, keďže si povedali: "nech hrajú mladí".
Jovice, posilnené hráčmi ako K. Albert, alebo Orosz, ktorí obliekajú dres Lipovníka, sa dlho držali tesného výsledku. V prvom polčase si Drnava vypracovala viac vyložených šancí no iba jedna strela mierila medzi tri tyče. Jovice na začiatku druhého polčasu šokovali Drnavu, keď Orosz využil nekoncentrovanosť obrany a vyrovnal. Drnava potrebovala zvýšiť obrátky, keď si nechcela spraviť hanbu. Po vyrovnávajúcom góle pár minút sa Drnava mohla tešiť z druhého i tretieho gólu. Orbán zavŕšil svoj hattrick. Na listinu strelcov sa ešte zapísal Fábián, Petro Tibor a Petro Gabriel. Drnava využila to, že domáci už kondične nevládali s lídrom II. triedy a skončilo to takmer ako vlani v novembri. Vtedy tu Drnava vyhrala 0:6, ale aj s Mázikom. Dobrý výkon podali hráči ako Orbán, ktorý znamenal neustále nebezpečie pre domácich a Fábián, ktorý rozdával skvelé lopty.
Tento týždeň čaká Drnavu príprava vo forme sústredenia v Dlhej Vsi. Drnavskí hráči strávia tri dni spolu, no hráči z dorastu pôjdu ešte vypomôcť svojmu tímu do Moldavy v zápase proti Moldave.
(HcKošice_19)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.