Samozrejme, keď Drnava cestuje k papierovo slabším súperom IV. ligy skupiny Košicko-gemerskej, tak nastávajú problémy, že vycestujú bez zopár kľúčových hráčov. Teraz chýbali J. Kovács, Szöcs a brankár. Po 20. minútach sa zranil aj spomínaný N. Kovács a Drnava mala po zápase! Avšak nezačalo to až tak zle. V prvej desaťminútovke Drnava domácich nepustilla k ničomu. Veľký tlak hostí korunoval v 9. min. gólom kanonier Drnavy Šoltés. 0:1. Po góle sa však prebrali domáci a začali tlačiť. Typickým javom vonkajších zápasov sú extrémne slabí rozhodcovia, ktorí nadržiavajú domácim. V 15. min šliapol na loptu Sekeľ a rozhodca nariadil pokutový kop. Hrdinom okamihu sa však nestal domáci Zuskáč, ale zaskakujúci brankár Drnavy Emödi, ktorý zneškodnil aj druhú penaltu v tejto sezóne! Loptu vytlačil na roh a poukázal na to, že pozná recept ako chytať pokutové kopy. O pár minút sa však šťastena otočila. Po faule na N. Kovácsa rozhodca ukázal do druhého smeru na bránku hostí a bola z toho štandardka opäť pre Svinicu. Domáci kapitán Kover si postavil loptu a namieril do brvna. Emödi bol zrazu smutným hrdinom, keď ho odrazená lopta od brvna trafila do chrbta a bolo vyrovnané 1:1. V 20. min sa po menšom závare nešťastne zrazili až štyria hráči a už spomínaní dvaja museli opustiť ihrisko kvôli zraneniam. Hostia boli otrasení viac a po ďalšej spornej situácii sa domáci ujali vedenia. Avšak metrový ofsajd, ktorý predchádzal túto situáciu, videl každý okrem rozhodcu. 2:1. Žiaľ, Drnava bola opäť poškodená. Do polčasu sa ešte raz domáci presadili a stanovili tak polčasové skóre 3:1.
V druhom polčase sa vymenil Emödi s Vozárom a Drnava tak posilnila zálohu. Drnavčania viac kombinovali a zrazu pribúdali šance aj pred domácou bránou. Po jednej nevinnej akcii Šoltésa sa Drnava tešila z druhého gólu. 3:2. Domáci začali byť nervózni a pritvrdilo sa v hre. Drnava útočila, no gólu sa dočkali naopak domáci. Na roh si nabehol Sekeľ a bolo to 4:2. A aby toho nebolo dosť, domáci dostali aj druhú penaltu, ktorá bola tiež otázna a Vozár si už naň nesiahol a tak Ráši stanovil konečný výsledok 5:2.
Florian Emödi
{jcomments on}





















Svinica - DRNAVA 5:2 (3:1), góly: Emödi (vlastný gól), Zuskáč, Čekaňák, Sekeľ, Ráši - Šoltés 2. ŽK: Zuskáč, Ráši - Maliňák, P. Kovács, Gergely. Keď sa dorastenci Drnavy vyberú na zápas smerom na Michalovce, tak vždy sa vrátia s vážnym zranením. Ešte v auguste proti Bidovciam Emödimu skoro odkopli hlavu a tentoraz vo Svinici v 21. kole po zrážke hlavami skončil v nemocnici Norbert Kovács, stopér Drnavy. Tentoraz si to však odniesol aj domáci hráč a už po 20. minútach zápasu sanitka musela zasahovať, naštastie však k vážnejším zraneniam nedošlo, no obaja hráči dostali 6 stehov v oblasti obočia na pamiatku. Ešte šťastie, že už viackrát Drnava týmto smerom nemusí ísť hrať! A teraz
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.