Drnavskí dorastenci skončili v V. futbalovej lige na skvelom piatom mieste Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
DRNAVA - Jaklovce 1:0 (1:0), gól: Maliňák. Koniec náročnej sezóny! A túto úspešnú sezónu sa patrilo ukončiť takýmto nádherným víťazstvom. Pred zápasom 22. kola V. ligy dorastencov skupiny JZ však domáci mali malú dušičku, keďže opory J. Kovács a Čelovský sú na školských výletoch a bez nich sa len ťažko skladalo na dnes mužstvo. Našťastie však hráči, ako Bryndza či Koršinský, prišli napriek skorému ukončeniu svojej dorasteneckej kariéry na posledný zápas vypomôcť Drnave. Chalani opäť raz ukázali svoju silu, mentálnu i fyzickú a mužstvo z druhého miesta v tabuľke - Jaklovce vyprevadili najtesnejším víťazstvom 1:0. Zápas rozhodoval Gyenes, podal skvelý výkon.
Drnava v prvom polčase dovolila hneď na začiatku hosťom vystreliť na bránu a potom už celý polčas kraľovali. Zahadzovanie šancí začal Maliňák so Šoltésom. Ich strely mierili vysoko nad. Kapitán Emödi vďaka Bryndzovi, ktorý sa postavil do brány, mohol obsadiť svoje obľúbené miesto stredného založníka. Veľmi dobre si rozumie so Šoltésom a jeho uličky mierili práve na neho. Po jednej z nich sa domáci kanonier dostal aj k strele, ktorá zamierila za chrbát brankára, no konštrukcia brány bola proti. Blížil sa polčas a Drnava pokračovala v tlaku. Dobýjanie brány Jakloviec už nebavilo Maliňáka, a ten z tridsiatich metrov poslal nechytateľný projektil na bránu hostí a lopta sa od brvna dostala do brány. Bol to najkrajší moment a gól nielen zápasu, ale aj sezóny. 1:0. Do polčasu mal ešte Maliňák možnosť priameho kopu, ale ten mieril opäť nad. Polčas 1:0.
Drnava si chcela zabezpečiť svoje víťazstvo gólom, alebo gólmi, no zahadzovanie šancí pokračovalo ďalej. Hostia začali tiež kúsať, bolo to vďaka strate síl domácich, no do vyloženejšej šance sa nedostali. Po hodine hry mal možnosť kopať priamy kop Emödi, skvele našiel Šoltésa, ale ten zoči-voči brankárovi neuspel. Ďalším bol Koršinský, ktorý nenašiel medzeru ku bráne. Šoltés naďalej hrozil z kontier a jedna z nich takmer skončila v sieti. Po skvelej strele tretíkrát zvonila konštrukcia brány. Hostia ohrozovali Drnavu zo štandardiek, ale gólu sa už do konečného hvizdu nedočkali.
Drnava - Jaklovce 1:0! Koniec zápasu, koniec tejto nádhernej sezóny! Drnava vďaka víťazstvu sa posunula na 5.miesto a vďaka prehre Domaňoviec vo Valalikách 0:9 si už toto skvelé miesto aj udržali.
Ďakujeme všetkým, najmä trénerovi Bakosovi, pánovi Herczegovi a pánovi Búlikovi, ktorí pomáhali a starali o tento klub počas celej sezóny a tento pekný úspech patrí najmä im a samozrejme aj hráčom!!!
Zostava Drnavy: Bryndza - N. Kovács, Maliňák, Kardos, P. Kovács - Szöcs, Cseh, Emödi (C) – Herczeg (82. min. - Gergely), Koršinský (77.min. - Kis), Šoltés.
F. Emödi
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-