Do druhého polčasu nastúpili hostia s tým, aby neinkasovali a aby sa im podarilo ešte získať bod. Tieto ciele sa však domácim rýchlo podarilo pochovať. Za 5 minút Drnava opäť inkasovala góly a razom to bolo 4:1. Hostia už boli zrelí na uterák, no v 70. min. Drnava zaznamenala kontaktný gól. Po rohu Emödiho sa lopta dostala opäť ku Kilimu a ten svojím druhým gólom znížil na 2:4 z pohľadu hostí. Pätnásť minút pred koncom sa to zamotalo ešte viac - Kili zaznamenal hattrick - na kopačkách domácich bolo badať nervozitu. Drnava mala viac z hry v posledných minútach a vypracovala si gólovú šancu, ale Bryndza, ako to bolo spomenuté už na začiatku, nedal v stopercetnej šanci. A tak konečné skóre: Jasov - Drnava 4:3.
Zostava Drnavy: 22 - Dávid Vozár – 2 - Norbert Kovács, 3 - Robi Kardos, 5 - Attila Herczeg, 7 - Robert Szöcs – 4 - Flórián Emödi(C), 8 -Tomáš Cseh, 11 - Jaroslav Soják, 9 - Jakub Čelovský – 10 - Kilian Šoltés, 6 - Richard Bryndza, striedal: 12 - Gabriel Kiss.
Ostatné výsledky: V. Liga JZ (dorast) 9. kolo: Helcmanovce – Valaliky 2:1, Góly: Markulík, Džerenga – Vraňo, Domaňovce – Rudňany 1:1, Góly: Kusy – Sova, Kechnec – Slovinky 7:0, Góly: R nenahlásil, V. Folkmar – V. Ida 4:0, Góly: Pevný 2, Jalč, Burian, Medzev – Jaklovce 2:1, Góly: Vlček, Sopola - Humeňanský Dominik.
HCKošice_19
TABUĽKA PO NEÚPLNOM 9. KOLE
|
1. |
Jaklovce |
9 |
6 |
1 |
2 |
29:12 |
19 |
|
2. |
Jasov |
9 |
6 |
1 |
2 |
24:16 |
19 |
|
3. |
Kechnec |
9 |
5 |
2 |
2 |
38:15 |
17 |
|
4. |
Helcmanovce |
8 |
5 |
1 |
2 |
29:16 |
16 |
|
5. |
Domaňovce |
8 |
5 |
1 |
3 |
19:11 |
16 |
|
6. |
Drnava |
9 |
5 |
0 |
4 |
37:23 |
15 |
|
7. |
Valaliky |
8 |
4 |
0 |
4 |
21:19 |
12 |
|
8. |
Medzev |
8 |
3 |
1 |
4 |
12:17 |
10 |
|
9. |
Slovinky |
8 |
3 |
0 |
5 |
11:33 |
9 |
|
10. |
Rudňany |
8 |
2 |
1 |
5 |
23:18 |
7 |
|
11. |
V. Folkmar |
9 |
2 |
0 |
7 |
13:31 |
6 |
|
12. |
V. Ida |
9 |
1 |
0 |
8 |
10:57 |
3 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
V. liga JZ (dorast) 10. kolo 23.10.2010 o 14.00 hod.: Valaliky – Jaklovce, Drnava – Medzev, V. Ida – Jasov, Slovinky – V. Folkmar, Helcmanovce – Domaňovce, o 12.30 hod. Rudňany – Kechnec.
FOTOZÁBERY Z FUTBALU
{gallery}futbal/drnava/9{/gallery}
VÝSLEDKY - II. liga SŽ - Juh - 9. kolo: Rožňava – Ben. Košice 6:1, Góly: Gere 2, Kozár 2, Kudela, Haviarik – Pacai, Safi Prešov – V. Kapušany 3:0, Góly: Varga 3, Sečovce – Šaca 3:1, Góly: Melinčák, Paperák, Tóth – Čiták, Kr. Chlmec – Gelnica 4:1, Góly: Kadar 3, Krajlik – Gábor.
TABUĽKA II. LIGY ŽIAKOV SKUPINY JUH PO 9. KOLE
|
1. |
Rožňava |
7 |
6 |
1 |
0 |
37:3 |
19 |
|
2. |
Čaňa |
8 |
5 |
3 |
0 |
25:3 |
18 |
|
3. |
Gelnica |
8 |
5 |
1 |
2 |
20:10 |
16 |
|
4. |
Kr. Chlmec |
8 |
5 |
1 |
2 |
20:11 |
16 |
|
5. |
Ben. Košice |
8 |
3 |
1 |
4 |
9:17 |
10 |
|
6. |
SAFI Prešov |
8 |
2 |
2 |
4 |
10:17 |
8 |
|
7. |
Sečovce |
7 |
2 |
0 |
5 |
7:19 |
6 |
|
8. |
V. Kapušany |
8 |
1 |
1 |
6 |
6:19 |
4 |
{jcomments on}
































Jasov - Drnava 4:3 (2:1), góly za hostí: Kili Šoltés 3x, bez kariet.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-