Začiatok druhého polčasu začali Slavošovce lepšie. Už v 50. minúte domáci krídelník obišiel po svojej pravej strane všetko, čo mu stálo v ceste a pohodlne zvýšil na 3:0. V 56. minúte zvýšili domáci na 4:0 strelou z priameho kopu. V 64. minúte sa dočkali aj Bystrania. Po rýchlej akcii Čapa a J. Urbana ml., J. Urban ml. znížil na 4:1. V 70. minúte Dorkin z priameho kopu nedal domácemu gólmanovi šancu. 4:2 Domáci sa začali obávať o výsledok, no v 79. minúte strelou pod brvno z hranice 16-ky poistili svoje vedenie na 5:2. V samom závere domácim ešte vyšla jedna akcia a uzavreli výsledok na 6:2.
Pred 30 divákmi rozhodoval Jonás.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Dorkin, Valent, Leng, J. Urban, Šály, J. Urban ml., Čapó, Rusnyák, Minčík, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo Ďurský
Hráči Mladosť Brzotín na ihrisko prichádzali postupne, lebo doma najprv oslavovali
Mladosť Brzotín - Gemerská Poloma „B“ 9:1 (3:0). Stretnutie 14. kola sa začalo v sobotu 23.10.2010 o 14.30 hod. nakoľko domáci hráči na ihrisko prichádzali postupne kvôli rodinnej oslave. Hostia tiež nastúpili len s desiatimi hráčmi. Hoci hráči domáceho mužstva hrali 35 min. v poli len siedmi, ale aj tak si vytvorili veľký tlak. Hostia za stavu 3:0 skorigovali skóre z pokutového kopu, ktorý premenil Maťo Zatroch. Góly za domácich: Vavrek 5, Lazok 2, Čopák a Polyak po jednom. Žltú kartu dostal hráč domáceho mužstva Mišanko za podrazenie v pokutovom území. Dobre rozhodoval Iglai. Asi 40 divákov odchádzalo spokojných. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
OSTATNÉ ZÁPASY II. TRIEDY 14. KOLO: Bohúňovo - Kečovo 2:2, Drnava - Hrhov 6:4, Dedinky - Pača 1:1 (1:0), Čoltovo - Jovice 3:2. Nižná Slaná a Kovstav mali voľno.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 14. KOLE
|
1. |
Drnava |
12 |
12 |
0 |
0 |
72:14 |
36 |
|
2. |
Rožň. Bystré |
12 |
8 |
1 |
3 |
39:23 |
25 |
|
3. |
Bohúňovo |
12 |
6 |
5 |
1 |
34:16 |
23 |
|
4. |
Pača |
13 |
7 |
1 |
5 |
38:23 |
22 |
|
5. |
Dedinky |
12 |
6 |
2 |
4 |
26:34 |
20 |
|
6. |
Čoltovo |
12 |
6 |
1 |
5 |
34:30 |
19 |
|
7. |
Slavošovce |
10 |
6 |
0 |
4 |
31:23 |
18 |
|
8. |
Hrhov |
12 |
6 |
0 |
6 |
38:33 |
18 |
|
9. |
Nižná Slaná |
12 |
6 |
0 |
6 |
34:40 |
18 |
|
10. |
Ml. Brzotín |
11 |
4 |
0 |
7 |
33:34 |
12 |
|
11. |
Jovice |
12 |
3 |
2 |
7 |
27:52 |
11 |
|
12. |
Kečovo |
12 |
2 |
4 |
6 |
26:31 |
10 |
|
13. |
Kovstav |
12 |
2 |
0 |
10 |
15:37 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
12 |
1 |
1 |
10 |
12:68 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy do 13. kola:
18 gólov - M. Mázik (Drnava), 17 gólov - J. Urban ml. (Rožňavské Bystré), 15 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 13 gólov - F. Kovács (Drnava), 10 gólov - J. Spišák (Jovice), 9 gólov - G. Zoller (Kečovo), R. Orbán (Drnava), M. Novák (Dedinky), 8 gólov - G. Veverica (Hrhov), P. Milko (Nižná Slaná), 7 gólov - D. Dunka (Hrhov), M. Dorkin (Bohúňovo), M. Fedorkovič (Drnava), Š. Cangár (Nižná Slaná), I. Széplaky (Čoltovo), 6 gólov - L. Grulyó (Hrhov), F. Čapó (Rožňavské Bystré), T. Lörinc (Kečovo), M. Balco (Slavošovce), P. Ičo (Drnava), M. Majerčák (Dedinky), atď.
(Podľa Korzára z 23.10.2010)
VÝSLEDKY ZÁPASOV I. TRIEDY - 12. KOLO: Dlhá Ves – Gem. Poloma 4:1 (4:0), góly: Blatník 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 12. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
12 |
9 |
1 |
2 |
39:11 |
28 |
|
2. |
Lipovník |
12 |
9 |
1 |
2 |
32:13 |
28 |
|
3. |
Kružná |
12 |
8 |
1 |
3 |
37:16 |
25 |
|
4. |
Rudná |
12 |
7 |
2 |
3 |
42:19 |
23 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
12 |
6 |
2 |
4 |
28:20 |
20 |
|
6. |
Jablonov n/T |
12 |
5 |
2 |
5 |
24:24 |
17 |
|
7. |
Gem. Poloma |
11 |
5 |
2 |
4 |
17:22 |
17 |
|
8. |
Dlhá Ves |
12 |
5 |
1 |
6 |
27:26 |
16 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
12 |
2 |
4 |
5 |
25:31 |
13 |
|
10. |
Betliar |
12 |
3 |
4 |
5 |
16:24 |
13 |
|
10. |
Plešivec |
12 |
4 |
1 |
7 |
15:34 |
13 |
|
12. |
Brzotín |
12 |
3 |
3 |
6 |
15:28 |
12 |
|
13. |
Honce |
11 |
2 |
0 |
9 |
11:34 |
6 |
|
14. |
Vlachovo |
12 |
2 |
0 |
10 |
13:38 |
6 |
ĎALŠIE KOLO FUTBALOVÝCH ZÁPASOV
II. TRIEDA - 15. KOLO- 31.10.2010 o 14.00 hod.: Gemerská Poloma "B" a Pača majú voľno. Kečovo - Ml. Brzotín, Hrhov - Bohúňovo, Rožňavské Bystré - Drnava, Jovice - Slavošovce, Kovstav - Čoltovo, Nižná Slaná - Dedinky.
I. TRIEDA - 13. kolo – 31.10.2010 o 14.00 hod.: Vyšná Slaná – Dlhá Ves, Betliar – Kružná, Jablonov n/T – Brzotín, Lipovník – Vlachovo, Krh. Dlhá Lúka – Rudná, Honce – Dobšiná, Gemerská Poloma – Plešivec.
{gallery}futbal/slavos/14{/gallery}
{jcomments on}

































Slavošovce – Rožňavské Bystré 6:2 (2:0). Bystrania na zápas 14. kola II. triedy vo futbale cestovali do Slavošoviec v pozmenenej zostave oproti minulému týždňu. Z obrany chýbali traja hráči, čo sa odzrkadlilo aj na výsledku. Úvodné minúty i tak patrili aktívnejším Bystranom. Mali častejšie loptu a dostávali sa do blízkosti domácej brány. Prišla však osudná päťminútovka od 15. do 20. minúty, keď dve hrubé chyby Valenta využili domáci na strelenie dvoch gólov. Tieto góly Bystranov pribrzdili v aktivite a domáci prebrali taktovku. Začali sa čoraz častejšie dostávať pred Máťašovu bránu. Ťažili hlavne z nepresných prihrávok Bystranov v strede poľa. Bystrania sa dostali do čistých šancí v prvom
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-