Ešte komentár k zápasu II. triedy. Nižná Slaná začala sezónu 2011-2012 prehrou v Kečove Doporučený
Napísal(a) Bc. Štefan TomášikKečovo - Nižná Slná 2:0 (2:0). V úvodnom kole nového súťažného ročníka II. triedy OM ObFZ Rožňava cestovali futbalisti Nižnej Slanej do Kečova. Vycestovali s dostatočným počtom hráčov, hoci ešte niektorí hráči, s ktorými sa počíta do tejto sezóny, chýbali. Premiéru mala novozložená obrana a aj stopér Soják, ktorý odohral svoj prvý majstrovský zápas za Nižnú Slanú.
V úvode zápasu sa striedali útoky na oboch stranách, prihrávky však boli nepresné a tak si mužstvá šance nevytvorili. Potom však boli domáci hráči o niečo aktívnejší a začali si vytvárať príležitosti na skórovanie. Po faule hosťujúceho hráča, ktorý zastavil protiútok domácich,
Do druhého polčasu nastúpili hostia v útočnejšom rozostavení a boli v ňom lepším mužstvom. V úvode polčasu musel O. Jungera vymeniť Jur. Junger. Po prihrávke od Karasa pekne vystrelil, loptu však tečoval domáci hráč na roh. Zahrával ho M. Hajči, hlavičku T. Pitoňáka vykopol z bránkovej čiary domáci hráč. Domáci mali šancu po prečíslení, našťastie sa im ju nepodarilo využiť. Mužstvá prestriedali, za hostí sa na hrot útoku dostal Ján Junger. Hosťom sa prestalo dariť kombinovať v zálohe, čo využili domáci a kontrolovali vývoj zápasu. Po čase sa hra hostí zlepšila, po prihrávke od M. Pitoňáka sa k lopte dostal M. Hajči, obišiel aj domáceho hráča, jeho strelu však brankár domácich vyrazil na roh. Veľkú šancu na strelenie gólu mal aj Jur. Junger, na loptu však nedosiahol. Hostia síce strelili gól, pre faul na brankára ho však rozhodca nemohol uznať. Domáci sa tiež snažili zmeniť stav zápasu, po prečíslení im však finálnu prihrávku odvrátil M. Pitoňák na roh. Po ňom vykopával loptu z bránkovej čiary Jur. Junger. Hostia si vytvorili ešte jednu šancu na skórovanie, podľa rozhodcu fauloval Ján Junger, hoci bol pri lopte. V závere zápasu robili hostia chyby v rozohrávke, našťastie sa to domácim nepodarilo využiť. Útočný faul domácich ukončil zápas.
Zápas rozhodoval Ladislav Petro.
Bc. Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.