prestávku tak, ako vedela, alebo jej podmienky dovoľovali. Svoje sily si v priateľských zápasoch zmerali aj s klubmi z iných okolitých regiónov. Najviac sa snažili rožňavskí štvrtoligisti, ktorí odohrali aj najviac prípravných zápasov. Pripomeňme si aspoň niektoré výsledky, ktoré pred ostrým hvizdom rozhodcov dosiahli:
Futbal aj na hornom Gemeri volá na jarné trávniky hráčov, divákov i funkcionárov dokončiť, čo sa v jeseni načalo
Napísal(a) MG
Aj Úradná správa č. 18 ObFZ v Rožňave nám potvrdila, že sa blíži začiatok jarnej časti futbalových súťaží a to nielen tých, ktoré sú riadené týmto zväzom. K už aktívnej celoštátnej Fortuna lige sa v nedeľu 15. marca 2015 pridávajú ďalšie ligové súťaže. Z nášho regiónu tak do majstrovského futbalového diania zasiahnu futbalisti štvrtoligového SP MFK Rožňava prostredníctvom A mužstva dospelých z ôsmeho miesta, ktoré si vybojovalo v jeseni 2014. A hneď sa stretne s lídrom súťaže - Šacou. Zápas sa odohrá 15. marca o 10.30 v Košiciach - Krásnej. O dva týždne neskoršie (28. - 29.3.2015) k tomuto najvyššie súťažiacemu mužstvu z horného Gemera sa pridajú piatoligisti Gemerskej Polomy, Krásnohorského Podhradia, Gemerskej Hôrky, Dobšinej i najhoršie postaveného v tabuľke - štrnásteho Betliara. Futbalové majstrovstvo po zime ukáže aj 14. súťažiach družstiev zapojených do 1. triedy, ako aj ligoví dorastenci Drnavy a Hrhova, ale tiež ligové žiacke družstvá MFK Rožňavy a DOVAJ-a. O týždeň neskoršie rozhodcovia dajú povely na ihriskách mužstiev súťažiacich v II. triede. Postupne sa rozbehnú okresné mládežnícke súťaže.
Väčšina zo spomínaných mužstiev sa pripravovala cez zimnú
|
FK Poprad - SP MFK Rožňava 4:1 (3:0), MFK Košice - SP MFK Rožňava 5:0 (1:0) Medzev - Rožňava 3:3 (2:1) Haniska - Rožňava 2:1 (0:0) Rožňava - Revúca 3:1 (0:1) DORAST Rožňava - Hrhov 2:2 (0:0) Rožňava - Drnava 5:3 (1:0) V. liga Jablonov n/T - Krh. Podhradie 2:4 (0:3) Šaca - Krh. Podhradie 5:1 (2:1) Čaňa - Krh. Podhradie 5:1 (1:0) Krh. Podhradie - Drnava 11:0 (6:0) |
Jelšava - Krh. Podhradie 2:10 (0:5) Krh. Podhradie - Gemer 5:1 (3:0) Gemerská Hôrka - Jelšava 2:7 (1:3) Kazinczbarczika (MR) - Gem. Hôrka 4:5 (3:3) Rim. Sobota (dorast) - Gem. Hôrka 3:2 (3:2) KAC U 19 Košice - Gem. Hôrka 3:11 (1:5) MFK Košice U17 - Dobšiná A 5:1 Čečejovce - Dobšiná 5:5 (3:2) Medzev - Dobšiná 4:3 (2:0) Paňovce - Dobšiná 6:3 (2:2) Gem. Poloma - Čečejovce 1:2 (1:2) Muráň - Gem. Poloma 3:4 (1:1) |
Betliar - Nižná Slaná 3:2 (2:2) Plešivec - Bohúňovo 3:1 (0:1) Jablonov n/T - Dedinky 3:3 (0:3) Revúčka - Rožň. Bystré 5:4 (3:2) Vlachovo - Rožň. Bystré 0:5 (0:2) Honce - Rakovnica 3:3 (0:1) Gem. Poloma - Krh. Dlhá Lúka 2:3 (0:1) Hrhov - Krh. Dlhá Lúka 2:5 (1:1) Krh. Podhradie - Drnava 11:0 (6:0) Gem. Poloma - Drnava 5:1 (3:1) Hrhov - Dvorníky 2:4 (0:2) Hrhov - Krh. Dlhá Lúka 2:5 (1:1) Plešivec - Bohúňovo 3:1 (0:1) |
|
TABUĽKA IV. ligy JUH PO JESENI 2014:
|
PROGRAM 17. KOLA:
IV. liga skupina JUH jarná časť: 15.03.2015 10:30 FK Šaca - SP MFK Rožňava |
MG+internet
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-