Futbalisti Baníka Nižná Slaná odštartovali letnú prípravu turnajom v Dobšinej Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 8.7. 2012 sa konal v Dobšinej „Memoriál futbalových osobností mesta“. Hralo sa na futbalovom ihrisku, jeden zápas trval 70 minút. Organizátori zabezpečili všetko, čo bolo na plagáte turnaja. Na turnaji sa po ročnej prestávke predstavilo aj mužstvo Nižnej Slanej. Turnaj bol otvorený pánom primátorom mesta Dobšiná, Karolom Horníkom až po skončení prvého zápasu. Nižná Slaná pricestovala v oslabenom zložení, keď chýbali viacerí hráči základnej zostavy. Šancu tak dostali aj veľmi mladí hráči, ako M. Gelda a M. Seman. Mužstvo hralo na turnaji prvé dva zápasy, čo bolo rovnaké, ako keď bolo na tomto turnaji naposledy. Rozdiel bol však v dosiahnutých výsledkoch.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: Prónai, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V prvom polčase hralo mužstvo nad očakávania, s trinástym mužstvom piatej ligy držalo krok. Hra bola vyrovnaná, domáci sa snažili presadiť nakopávanými loptami Júliusa Strelku na domácich útočníkov. Tie obrana hostí spoľahlivo odvracala. Kombináciami po stranách sa domáci voči hosťom výrazne nepresadili. Hostia hrozili skôr po brejkoch. J. Gelda po vysunutí od Dieho obišiel brankára a skóroval. 0:1. Domáci pokračovali vo svojej hre, dve strely mali nepresné. Výraznú šancu si nevytvorili, naopak znova inkasovali. Znova po úniku J. Geldu, ktorý si poradil aj so stopérom domácich, keď vyzeralo, že sa mu neporadí zakončiť, obišiel brankára po pravej strane a skóroval 0:2. Hra bola vyrovnaná, hostia vedeli ako – tak udržať loptu na polovici súpera. Brankár hostí kryl strelu hráča Dobšinej. Po sklepnutej lopte bola strela Martinka nepresná. V strede poľa zaujal tvrdý stret Jul. Strelku a Slováka, hra musela byť prerušená. Hostia výsledok ubránili a mali tak dvojgólový náskok pred druhým polčasom.
V úvode druhého polčasu po prieniku po ľavej strane Dobšinej M. Gelda fauloval domáceho hráča v šestnástke. Následný pokutový domáci hráč premenil. Domácim gól pomohol, hosťom sa už hrať na takej úrovni ako v prvom polčase nepodarilo. Domáci útočili, rozhodujúce góly však nepadli z vyloženej šance. Z dvoch rohov z ľavej strany postupne domáci hráči prekonali brankára hostí, raz loptu tečoval Karas. Domáci sa tak dostali do vedenia, 3:2. Až štvrtý gól strelili domáci po kombinačnej akcii, 4:2. Následne hostia striedali brankára. Podobne aj hráči sa menili, zostava sa menila. Hostia hrali o niečo lepšie, domáci kontrolovali hru. Hostia z jedného priameho kopu domáceho brankára neohrozili. Domáci si vytvorili lepšie šance, či už po rohu alebo hráč hostí prekonal brankára hostí strelou do ľavého vinkla. 5:2. Hostia si vypracovali náznaky šancí. V závere mal domáci hráč ešte jednu šancu, zblízka však neskóroval. Domáci mali ešte veľmi nepresnú strelu Tomiho.
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 2:7 (0:3). Góly hostí: Slovák, D. Hajči.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, Prónai, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: D. Hajči, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V druhom zápase čakalo po menšej prestávke na Nižnú Slané derby s Vyšnou Slanou. Hráči však už nemali toľko síl ako v prvom zápase. Súper spod Radzima bol lepší a diktoval hru, obranu hostí riadili skúsení hráči ako P. Rogos a M. Fifik. Hostia vedeli podržať loptu aj na svojej polovici. Domáci ohrozili Lindáka dvakrát, raz Gelda po strele so šestnástky a raz Valko. Hostia skórovali po penalte, ktorej predchádzal faul na unikajúceho hráča. Nariadenú penaltu Fifik premenil. 0:1. Ďalšiu šancu hostí zastavil ofsajd. Súper pridal ďalší gól po strele do šibenice. 0:2. Hostia útočili naďalej, tentokrát využili veľkú medzeru medzi stopérom a ľavým obrancom. 0:3. Domáci sa snažili útočiť po oboch stranách, J. Gelda sa voči stopérskej dvojici nepresadil. Po pravej strane mali zasa prieniky Semana. Z Vyšnej Slanej vyhral štyri osobné súboje s hráčmi Nižnej Slanej Valko – Krišťák. Domáci sa menili častejšie. Po prihrávke od Slováka bolo zakončenie J. Geldu nepresné. Hostia útočili aj po ľavej strane, únik Karasa sa nevydaril.
Do druhého polčasu sa brankári na oboch stranách vymenili. Postupne sa menilo aj zloženie obrany a zálohy. Súper pridal ďalšie góly, či už po strele šibenice, nájazde, či chybách hostí. Za hostí po ojedinelej akcie znížil stav zápasu Slovák. Domáci pridali ďalší gól po strele zo šestnástky. Hra hostí sa zhoršila, avšak domácim sa podarilo znížiť, keď brankára hostí z ľavej strany prehodil Hajči. 2:7.
Najlepším hráčom turnaja sa stal mladý útočník Nižnej Slanej, Ján Gelda. Najlepším brankárom Pavol Breuer.
Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-