Kým sa neozvú v novom futbalovom ročníku na hornom i strednom Gemeri prvé signály rozhodcov dávajúce pokyn na odohratie prvých majstrovských zápasov, využime tento čas na oboznámenie sa s históriou niektorých našich klubov. Ďalším príspevkom Štefana Tomášika o futbale v minulosti bude článok o klube z Gemera, Lubeníku v sezóne 1995/1996. Bolo to práve pred 20 rokmi. Tento klub kedysi pôsobil aj v tretej lige, potom však zostúpil o súťaž nižšie do štvrtej ligy. Práve jednu zo sezón účinkovania Lubeníka vo štvrtej lige vybral autor článku, ktorý uvádza výsledky so štatistikami, tabuľky a káder. naplno, pričom vyhralo aj v Turni. Víťaznú séria sa skončila v Sp. Vlachoch, kde tesne prehralo. Do konca jesennej časti dosahovalo striedavé úspechy. Napokon mužstvo zimovalo na piatej priečke, výraznejšieho kanonera nemalo.
Pred jarnou časťou posilnil mužstvo obranca Dezider Mikuš z Kunovej Teplice a naopak do Kunovej Teplice odišiel záložník Rudolf Šavlík. To nebola jediná zmena. Káder posilnili Sani, Mruz a Kuzmiak. Odišli Vodhánel a Majsniar.
Jarnú časť začalo mužstvo výhrou nad Prakovcami. S Popradom bojujúcim o záchranu prehralo. S poslednými Valalikmi mužstvo vyhralo o štyri góly. V nasledujúcich dvoch kolách vyhralo. Potom prišla s Turňou, ktorá si vzala body požičané na jeseň späť. V Kežmarku mužstvo vysoko prehralo, ale v nasledujúcom kole doma to napravilo. Doma zdolalo aj Sp. Starú Ves. Potom prehralo, rovnako aj posledný domáci zápas s Moldavou. V poslednom kole remizovalo v Sp. Štvrtku. Strelecky sa zlepšilo (28 gólov na jar), najúspešnejším strelcom bol Mruz, v obrane sa zhoršilo pod čo sa podpísala prehra v Kežmarku.
Na jeseň získalo 20 bodov, na jar 25 čo je zlepšenie. Skončilo tak na peknom treťom mieste.
| Výsledky na jeseň 1995: Prakovce – Lubeník 4:1 Velk, žk: Gallo, Tóth Lubeník – Poprad 0:0 žk: Šavlík, Gallo Valaliky – Lubeník 2:0, žk: Orban, Štefánik Lubeník – Sp. Podhradie 3:0 Majsniar 2, Matej, žk: Velk, Gallo St. Ľubovňa – Lubeník 0:0, žk: Orban, Majsniar Turňa – Lubeník 0:2 Vodhánel, Orban, žk: Tóth, Talpaš Lubeník – Kežmarok 3:0 Majsniar, Šavlík, žk: Talpaš, Majsniar Sp. Vlachy – Lubeník 1:0, žk: Štefánik, Hrachiar, čk: Kotváč Lubeník – Spoje 2:0 Velk 2 (oba z 11 m), žk: Suchan Sp. St. Ves – Lubeník 2:0, žk: Kotváč, Gallo, Hrachiar Lubeník – Krásna 2:1 Vodhánel, Pivoluska, žk: Vodhánel Moldava – Lubeník 3:1 Kotváč, žk: Tóth, Orban, Štefánik Lubeník – Sp. Štvrtok 2:0 Matej, Šavlík |
Výsledky v jarnej časti:
|
Strelci
Jesenná časť:
1 gól: Velk, Kotváč, Orban, Pivoluska
2 góly: Matej, Vodhánel, Šavlík
3 góly: Majsniar
Jarná časť:
1 gól: Sajko, Kuzmiak, Štefánik, Tatarko, Neušel
2 góly: Gallo, Hrachiar, Velk, Sajko, Kotváč
4 góly: Suchan
7 gólov: Mruz
Celkové poradie:
1 gól: Kuzmiak, Štefánik, Tatarko, Neušel, Orban, Pivoluska
2 góly: Matej, Gallo, Hrachiar, Šavlík, Sajko
3 góly: Majsniar, Kotváč, Velk
4 góly: Suchan
7 gólov: Mruz
Káder Lubeníka: Peter Štefánik, Marek Maričák – Rudolf Šavlík (jesenná časť), Martin Talpaš, Vladimír Gallo, Vladimír Sajko, Ivan Kvačkaj, Branislav Hrachiar, Juraj Velk, Vladimír Majsniar, Zsolt Orban, Ondrej Tóth, Dušan Vodhánel (jesenná časť), Martin Matej, Miroslav Neušel, Tomáš Ažimov, Tomáš Smolinský, Milan Vandžala, Pivoluska, Dezider Mikuš (jarná časť), Kuzmiak (jarná časť), Sani (jarná časť), Mruz (jarná časť), Suchan, Tatarko.
Tréner: Juraj Velk Vedúci mužstva: Ľubomír Fabo.
|
Tabuľka po jesennej časti
|
Konečná tabuľka
|
Štefan Tomášik
Poznámka MG: Na úvodnom obrázku sú futbalisti Baníka Lubeník z roku 1962.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.