Z tlaku domáci góly nevyťažili, domáci sa presadili až v druhom polčase po prestriedaní gólom Fecka. Výsledok ubránili, keď hostia dohrávali desiati. V nasledujúcom kole G. Poloma cestovala do Dobšinej. Po nerozhodnom polčase došlo k preskupeniu radov v zostave. Zmena sa osvedčila, keď po prihrávke Miloša Galla skóroval Milko. Gemerská Poloma tak získala ďalšie body zo súperovho ihriska. V druhom domácom zápase privítala Ťahanovce. Rýchlo sa ujala vedenia, keď po prihrávke Miloša Galla skóroval Gere. Polčas dohrávala v číselnej prevahe. V úvode druhého polčasu strelili domáci hosťom dve góly. Strelcami boli Grác a Milko. Domáci striedali a hru kontrolovali. Neskôr došlo aj k výmene postov medzi bratmi Gallovcami. V piatom kole G. Poloma cestovala do Malej Idy, kde po dobrom výkone podľahla 1:0. V treťom domácom zápase privítala Krásnu n/H. Hrdinom zápasu bol Fecko, ktorý strelil dve góly a tretí padol z penalty po faule na neho. Penaltu premenil Miloš Gallo. Domáci bez väčších problémov hru kontrolovali. V siedmom kole cestovala G. Poloma do Gemerskej Hôrky. Vo vyrovnanom zápase rozhodla prísne nariadená penalta, ktorej predchádzala údajná ruka Gráca. V nasledujúcom kole privítala G. Poloma Kokšov – Bakša. Domáci z množstva šancí neskórovali. Žolíkom sa stal striedajúci Z. Greško, po ktorého prihrávke Miloš Gallo skóroval. V ďalšom priebehu domáci hru kontrolovali. V ďalšom kole čakalo Gemerskú Polomu derby s Betliarom. Domáci sa ujali vedenia. Hosťom sa podarilo vyrovnať v závere zápasu po penalte. V desiatom kole privítala posledný celok Budimír. Hostia nepodali odovzdaný výkon a väčšinou bránili. Domáci nastúpili oslabení o troch hráčov. Do polčasu sa stav nemenil. Domáci tréneri striedali a zmenili posty niektorým hráčom. Domáci si vytvorili viac šancí ako v predošlom polčase. Z priameho kopu skóroval Miloš Gallo. Druhý gól pridal ten istý hráč po kombinačnej akcii. V závere mal ešte dve šance Boroš. V nasledujúcich dvoch kolách cestovala G. Poloma do Ďurkova, resp. Turne.
V prvom zápase rýchlo inkasovali a v druhom polčase opäť rýchlo inkasovali. Neskôr inkasovali ešte jeden gól. V druhom zápase bola hra vyrovnaná. Hostia inkasovali po strele ktorú tečoval Hatvaník. V druhom polčase po dvoch chybách v obrane inkasovali hostia ďalšie dve góly. Domáci hru kontrolovali, šance mali len Marchevský a Lipták. V 13. kole privítala G. Poloma Košickú Novú Ves. Domáci sa ujali vedenia. Hostia vyrovnali. Víťazný gól strelil Ďuríček. Nasledoval zápas s Gečou. Domáci síce prehrávali. Vyrovnanie prišlo po góle Gereho po centri Miloša Galla. Domáci zvýšili stav z penalty. Potom pridali ďalší gól. V druhom polčase hru kontrolovali a zvýšili svoj náskok. Hostia napokon znížili po chybe v obrane domácich. V poslednom zápase jesennej časti Gemerská Poloma cestovala do Krh. Podhradia. Jednogólové vedenie domácich hostia dotiahli v nadstavenom čase. Po perfektne kopnutom priamom kope Miloša Galla sa stav vyrovnal. Domáci predtým nevyužili vyloženú gólovú príležitosť. V ďalšom kole budú Gemerskej Polome chýbať Mišina a Grác, ktorý v tomto zápase dostali červené karty. Jedinou slabinou mužstva je, že dáva málo gólov. Na druhej strane má najlepšiu obranu v súťaži.
Dosiahnuté výsledky
|
kolo |
zápas |
výsledok |
góly |
|
1 kolo |
Geča – G. Poloma |
2:2 |
Chochol, Maroš Gallo |
|
2 kolo |
G. Poloma – Krh. Podhradie |
1:0 |
Fecko |
|
3 kolo |
Dobšiná – G. Poloma |
0:1 |
Milko |
|
4 kolo |
G. Poloma – Ťahanovce |
3:0 |
Gere, Grác, Milko |
|
5 kolo |
Malá Ida – G. Poloma |
1:0 |
|
|
6 kolo |
G. Poloma – V. Opátske B Krásna |
3:0 |
Fecko 2, Mil. Gallo ( z 11m) |
|
7 kolo |
G. Hôrka – G. Poloma |
1:0 |
|
|
8 kolo |
G. Poloma – Kokšov – Bakša |
1:0 |
Miloš Gallo |
|
9 kolo |
Betliar – G. Poloma |
1:1 |
Mil. Gallo (z 11m) |
|
10 kolo |
G. Poloma - Budimír |
2:0 |
Miloš Gallo 2 |
|
11 kolo |
Ďurkov – G. Poloma |
4:0 |
|
|
12 kolo |
Turňa – G. Poloma |
3:0 |
|
|
13 kolo |
G. Poloma – Košická Nová Ves |
2:1 |
Benedik, Ďuriček |
|
14 kolo |
G. Poloma - Geča |
4:2 |
P. Gere, Mil. Gallo 2 (1 z 11m), Grác |
|
15 kolo |
Krh. Podhradie – G. Poloma |
1:1 |
Miloš Gallo |
Bilancia po jesennej časti
Celkove 15 8 3 4 21:16 27
Doma 7 7 0 0 16:3 21
Vonku 8 1 3 4 5:13 6
Strelci po jesennej časti
8 gólov: Miloš Gallo
3 góly: Fecko
2 góly: Grác, Gere, Milko
1 gól: Chochol, Maroš Gallo, Ďuríček, Benedik
Súpiska v jesennej časti: Štefan Mišina, Štefan Tomášik, Slavomír Paliha – Ľubomír Hatvaník, Peter Lipták, Marek Kováč, Martin Ďuríček, Rastislav Greško, Zdenko Greško, Michael Boroš, Pavol Gere, Július Benedik, Kristián Šubovič, Miloš Gallo Maroš Gallo, Michal Fecko, Marek Marchevský, Matej Chochol, Daniel Grác, Boris Milko.
Príchody: Boroš (hosťovanie z Rožňavy), Gere (hosťovanie z Lokomotívy Košice), Paliha, Tomášik (hosťovanie z N. Slanej)
Odchody: Murza (hosťovanie do Rudnej), Die (hosťovanie do N. Slanej), Gunár (hosťovanie do Štítnika).
Predbežná tabuľka VI. ligy K-G skupiny po 15. kole:
|
1 |
FK Geča |
15 |
8 |
4 |
3 |
44:17 |
28 |
|
2 |
Cementáreň Turňa/Bodvou |
15 |
8 |
4 |
3 |
28:17 |
28 |
|
3 |
Družstevník Malá Ida |
15 |
9 |
1 |
5 |
25:18 |
28 |
|
4 |
FK Gemerská Poloma |
15 |
8 |
3 |
4 |
21:16 |
27 |
|
5 |
MFK Ťahanovce |
15 |
7 |
3 |
5 |
40:27 |
24 |
|
6 |
FK Krásnohorské Podhradie |
15 |
7 |
3 |
5 |
28:23 |
24 |
|
7 |
MŠK Ďurkov |
15 |
6 |
4 |
5 |
36:23 |
22 |
|
8 |
FK Vyšné Opátske B |
15 |
6 |
4 |
5 |
34:30 |
22 |
|
9 |
FK Gemerská Hôrka |
15 |
6 |
4 |
5 |
24:23 |
22 |
|
10 |
FK Košická Nová Ves |
15 |
5 |
4 |
6 |
21:21 |
19 |
|
11 |
Kokšov - Bakša |
15 |
5 |
4 |
6 |
25:28 |
19 |
|
12 |
Tatran Betliar |
15 |
5 |
3 |
7 |
31:35 |
18 |
|
13 |
MFK Dobšiná A |
15 |
1 |
4 |
10 |
20:40 |
7 |
|
14 |
Družstevník Budimír |
15 |
1 |
1 |
13 |
14:73 |
4 |
Bc. Štefan Tomášik

































Košicko-gemerská skupina šiestej futbalovej ligy sa v jesennej časti futbalového ročníka 2013/2014 rozlúčila zápasmi 15 kola. Päť mužstiev nášho regiónu v ňom získalo spolu šesť bodov. Nebodoval iba nováčik súťaže Tatran Betliar, ktorý prehral v Malej Ide iba o gól. Pripomeňme si, že Gemerská Hôrka doma zvíťazila nad Turňou nad Bodvou 2:0, Krásnohorské Podhradie sa s Gemerskou Polomou rozišlo zmierlivo 1:1 a Dobšiná doma tiež iba remizovala s Ďurkovom 1:1. Najvyššie z týchto mužstiev zimuje Gemerská Poloma, ktorej patrí štvrtá priečka so stratou iba jedného bodu za vedúcou Gečou. Z tohto pohľadu sa javí, že Polomčania majú v jarnej časti možnosť bojovať o najvyššiu priečku, kým Dobšinčania s najväčšou pravdepodobnosťou budú odsúdení na boj o záchranu v VI. lige. Náš spolupracovník Štefan Tomášik nám ponúkol podrobnejší pohľad na výsledky Polomčanov v jesennej časti. Tu je, aj s pripojenými tabuľkami a fotografiou mužstva, ktorú vyhotovil Karol Csobádi:
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-