zapĺňali i priestory bránok. Najviac gólov videli diváci v Drnave, kde vo vyrovnanom
zápase ich padlo až 9. O gól menej videli diváci v Dlhej Vsi proti Slavošovciam – 8, sedemkrát vyberali loptu zo siete na zápase v Dedinkách, päť gólov padlo v Bystrom v zápase s Dlhou Lúkou a v Kunovej Teplici v zápase Štítnika s Hrhovom. Presne toľko nastrieľali Vyšnoslanci Vlachovčanom a štyrmi gólmi zaťažili bránu Honiec futbalisti Bohúňova. Strelecky sa najviac presadil Csaba Flander z Dlhej Vsi, ktorý proti Slavošovciam vsietil až päť gólov. Je to v tomto ročníku zatiaľ rekordný počet gólov v zápase od jedného hráča!
Výsledky 12. kola
I. triedy: Rožňavské Bystré – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:4, Dedinky – Rudná 3:4, Vyšná Slaná – Vlachovo 5:0, Štítnik – Hrhov 3:2, Drnava – Jablonov n/T 5:4, Dlhá Ves – Slavošovce 6:2, Bohúňovo – Honce 4:0.
PORADIE NAJLEPŠÍCH STRELCOV PO 12. KOLE:
18 gólov – J. Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov - O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožň. Bystré)
12 gólov – J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka)
10 gólov – F. Čapo (Rudná), G. Zsila ( Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
8 gólov – Laven (Štítnik), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – Búlik (Drnava), Pál-Baláž (Jablonov n/T)
6 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Fifik (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), atď.
II. T R I E D A VO FUTBALE
Výsledky 12. kola II. triedy: Dobšiná B – Ml. Brzotín 7:0, Plešivec – Pača 1:2, Jovice – Kružná 4:2, Krh. Dlhá Lúka B – Gem. Hôrka B 2:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 12. KOLE:

NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 12. KOLE:
15 gólov – M. Baláž (Čoltovo)
9 gólov – V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov – Roczei (Čoltovo), Görgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná)
5 gólov - D. Klárik a M. Emödi (obaja Krh. Dlhá Lúka B), Volčko (Plešivec), J. Gulykas (Pača),
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), atď.
3 góly – R. Podraczký a V. Ulman (obaja Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), L. Horváth (Plešivec), J. Gelda a V. Karas (Nižná Slaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Ml. Brzotín), T. Lorincz a T. Šofranko (obaja Gem. Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs a J. Barczi (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), P. Fábian (Dobšiná B), atď.

































Najväčšiu pozornosť divákov i ostatných zanietencov futbalu lákal v 12. kole zápas v Rožňavskom Bystrom, kde sa stretli dve z popredných mužstiev I. futbalovej triedy rožňavského okresu. Súperenie pozeralo vyše 150 zvedavých divákov, hlavný rozhodca Š. Iglai. V obidvoch zostavách nechýbali i dvaja najlepší strelci Urban a Čižmár, čo tiež dávalo predpoklad dobrého futbalu. Strelecky sa však ani jeden neuplatnil. Gólov v zápase padlo síce päť, ale výsledok jasne hovorí, že v tomto zápase sa strelecky darilo hosťujúcemu tímu, ktorý si odniesol z bystranského ihriska cenné tri body. Domáci za stavu 0:2 nepremenili Dorkinom ani pokutový kop a nepriaznivý stav upravili na konečných 1:4 až úplnom závere zápasu gólom Jána Tomka. Tromi gólmi sa zaskvel hosťujúci Štefan Bodnár a jedným Gebe, ktorí takto pomohli najmä svojmu mužstvu v súperení s vedúcim mužstvom z Rudnej. Tí si však tiež poradili s posledným celkom tabuľky – Dedinkami, kde zvíťazili hoc i len o gól a tak na čele tabuľky sa po tomto kole nič nezmenilo. Gólov však v tomto kole padalo ako zrelých hrušiek a tak sa nimi rýchlo
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-