zapĺňali i priestory bránok. Najviac gólov videli diváci v Drnave, kde vo vyrovnanom
zápase ich padlo až 9. O gól menej videli diváci v Dlhej Vsi proti Slavošovciam – 8, sedemkrát vyberali loptu zo siete na zápase v Dedinkách, päť gólov padlo v Bystrom v zápase s Dlhou Lúkou a v Kunovej Teplici v zápase Štítnika s Hrhovom. Presne toľko nastrieľali Vyšnoslanci Vlachovčanom a štyrmi gólmi zaťažili bránu Honiec futbalisti Bohúňova. Strelecky sa najviac presadil Csaba Flander z Dlhej Vsi, ktorý proti Slavošovciam vsietil až päť gólov. Je to v tomto ročníku zatiaľ rekordný počet gólov v zápase od jedného hráča!
Výsledky 12. kola
I. triedy: Rožňavské Bystré – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:4, Dedinky – Rudná 3:4, Vyšná Slaná – Vlachovo 5:0, Štítnik – Hrhov 3:2, Drnava – Jablonov n/T 5:4, Dlhá Ves – Slavošovce 6:2, Bohúňovo – Honce 4:0.
PORADIE NAJLEPŠÍCH STRELCOV PO 12. KOLE:
18 gólov – J. Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov - O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožň. Bystré)
12 gólov – J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka)
10 gólov – F. Čapo (Rudná), G. Zsila ( Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
8 gólov – Laven (Štítnik), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – Búlik (Drnava), Pál-Baláž (Jablonov n/T)
6 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Fifik (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), atď.
II. T R I E D A VO FUTBALE
Výsledky 12. kola II. triedy: Dobšiná B – Ml. Brzotín 7:0, Plešivec – Pača 1:2, Jovice – Kružná 4:2, Krh. Dlhá Lúka B – Gem. Hôrka B 2:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 12. KOLE:

NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 12. KOLE:
15 gólov – M. Baláž (Čoltovo)
9 gólov – V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov – Roczei (Čoltovo), Görgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná)
5 gólov - D. Klárik a M. Emödi (obaja Krh. Dlhá Lúka B), Volčko (Plešivec), J. Gulykas (Pača),
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), atď.
3 góly – R. Podraczký a V. Ulman (obaja Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), L. Horváth (Plešivec), J. Gelda a V. Karas (Nižná Slaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Ml. Brzotín), T. Lorincz a T. Šofranko (obaja Gem. Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs a J. Barczi (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), P. Fábian (Dobšiná B), atď.
































Najväčšiu pozornosť divákov i ostatných zanietencov futbalu lákal v 12. kole zápas v Rožňavskom Bystrom, kde sa stretli dve z popredných mužstiev I. futbalovej triedy rožňavského okresu. Súperenie pozeralo vyše 150 zvedavých divákov, hlavný rozhodca Š. Iglai. V obidvoch zostavách nechýbali i dvaja najlepší strelci Urban a Čižmár, čo tiež dávalo predpoklad dobrého futbalu. Strelecky sa však ani jeden neuplatnil. Gólov v zápase padlo síce päť, ale výsledok jasne hovorí, že v tomto zápase sa strelecky darilo hosťujúcemu tímu, ktorý si odniesol z bystranského ihriska cenné tri body. Domáci za stavu 0:2 nepremenili Dorkinom ani pokutový kop a nepriaznivý stav upravili na konečných 1:4 až úplnom závere zápasu gólom Jána Tomka. Tromi gólmi sa zaskvel hosťujúci Štefan Bodnár a jedným Gebe, ktorí takto pomohli najmä svojmu mužstvu v súperení s vedúcim mužstvom z Rudnej. Tí si však tiež poradili s posledným celkom tabuľky – Dedinkami, kde zvíťazili hoc i len o gól a tak na čele tabuľky sa po tomto kole nič nezmenilo. Gólov však v tomto kole padalo ako zrelých hrušiek a tak sa nimi rýchlo
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-