Najväčšiu pozornosť divákov i ostatných zanietencov futbalu lákal v 12. kole zápas v Rožňavskom Bystrom, kde sa stretli dve z popredných mužstiev I. futbalovej triedy rožňavského okresu. Súperenie pozeralo vyše 150 zvedavých divákov, hlavný rozhodca Š. Iglai. V obidvoch zostavách nechýbali i dvaja najlepší strelci Urban a Čižmár, čo tiež dávalo predpoklad dobrého futbalu. Strelecky sa však ani jeden neuplatnil. Gólov v zápase padlo síce päť, ale výsledok jasne hovorí, že v tomto zápase sa strelecky darilo hosťujúcemu tímu, ktorý si odniesol z bystranského ihriska cenné tri body. Domáci za stavu 0:2 nepremenili Dorkinom ani pokutový kop a nepriaznivý stav upravili na konečných 1:4 až úplnom závere zápasu gólom Jána Tomka. Tromi gólmi sa zaskvel hosťujúci Štefan Bodnár a jedným Gebe, ktorí takto pomohli najmä svojmu mužstvu v súperení s vedúcim mužstvom z Rudnej. Tí si však tiež poradili s posledným celkom tabuľky – Dedinkami, kde zvíťazili hoc i len o gól a tak na čele tabuľky sa po tomto kole nič nezmenilo. Gólov však v tomto kole padalo ako zrelých hrušiek a tak sa nimi rýchlo zapĺňali i priestory bránok. Najviac gólov videli diváci v Drnave, kde vo vyrovnanom 
zápase ich padlo až 9. O gól menej videli diváci v Dlhej Vsi proti Slavošovciam – 8, sedemkrát vyberali loptu zo siete na zápase v Dedinkách, päť gólov padlo v Bystrom v zápase s Dlhou Lúkou a v Kunovej Teplici v zápase Štítnika s Hrhovom. Presne toľko nastrieľali Vyšnoslanci Vlachovčanom a štyrmi gólmi zaťažili bránu Honiec futbalisti Bohúňova. Strelecky sa najviac presadil Csaba Flander z Dlhej Vsi, ktorý proti Slavošovciam vsietil až päť gólov. Je to v tomto ročníku zatiaľ rekordný počet gólov v zápase od jedného hráča!
Výsledky 12. kola
I. triedy: Rožňavské Bystré – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:4, Dedinky – Rudná 3:4, Vyšná Slaná – Vlachovo 5:0, Štítnik – Hrhov 3:2, Drnava – Jablonov n/T 5:4, Dlhá Ves – Slavošovce 6:2, Bohúňovo – Honce 4:0.
PORADIE NAJLEPŠÍCH STRELCOV PO 12. KOLE:
18 gólov – J. Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov - O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožň. Bystré)
12 gólov – J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka)
10 gólov – F. Čapo (Rudná), G. Zsila ( Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
8 gólov – Laven (Štítnik), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – Búlik (Drnava), Pál-Baláž (Jablonov n/T)
6 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Fifik (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), atď.
II. T R I E D A VO FUTBALE
Výsledky 12. kola II. triedy: Dobšiná B – Ml. Brzotín 7:0, Plešivec – Pača 1:2, Jovice – Kružná 4:2, Krh. Dlhá Lúka B – Gem. Hôrka B 2:1.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 12. KOLE:
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 12. KOLE:
15 gólov – M. Baláž (Čoltovo)
9 gólov – V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov – Roczei (Čoltovo), Görgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná)
5 gólov - D. Klárik a M. Emödi (obaja Krh. Dlhá Lúka B), Volčko (Plešivec), J. Gulykas (Pača),
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), atď.
3 góly – R. Podraczký a V. Ulman (obaja Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), L. Horváth (Plešivec), J. Gelda a V. Karas (Nižná Slaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Ml. Brzotín), T. Lorincz a T. Šofranko (obaja Gem. Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs a J. Barczi (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), P. Fábian (Dobšiná B), atď.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.