Víťaza II. triedy vo futbale v ročníku 2012/2013 FK Honce netreba našim čítateľom ani predstavovať. Najmä tým, ktorí toto mužstvo pravidelne sledovali. Ale aj tým, ktorí ešte pred pár rokmi neverili, že sa hončianski futbalisti reprezentujúci svoju obec na trávnikoch okresu po vystúpení zo súťaže I. triedy sformujú a znovu sa do súťaží riadených ObFZ v Rožňave prihlásia. Netrvalo dlho a Honce postupne zložili pod vedením Jaroslava Strelku st. nové mužstvo, ktoré aj keď v uplynulomročníku nezačalo najlepšie, ešte v jesennej časti obsadilo 1. miesto v tabuľke a to si už nikomu zo súperov až do konca súťaže nedalo vziať. V priebehu súťaže mužstvo 18 krát vyhralo, 2 zápasy prehralo a dva remízovalo. V domácom prostredí neprehralo ani jeden zápas, remízovalo iba raz s Pačou 2:2. Z jedenástich zápasov hraných na súperových ihriskách stratilo body iba za dve prehry a jednu remízu, čo mužstvo doteraz škrie, pretože okrem derby zápasu v Štítniku (0:3) šlo iba o priemerné, či slabšie mužstvá (Kružná 2:3). Keby však bola vypísaná aj súťaž o najviac strelených a najmenej inkasovaných gólov, Hončania by aj túto vyhrali.
Veľkou posilou pre mužstvo bol príchod IV. ligového hráča MFK Rožňavy Braňa Kuzmu v odvetnej časti súťaže a najmä jeho pričinením dosahovali Hončania impozantné skóre. Ich gólostroj sa po poslednom zápase zastavil na čísle 96, kým do ich brány od súperov vniklo iba 23 striel. Ich najlepší strelec Braňo Kuzma sa stal aj najlepším strelcom II. triedy, keď si počas roka pripísal na svoje konto 51 gólov, čo znamenalo nový rekord v tejto streleckej súťaži, keď predtým sa takmer podobný výsledok (48) podaril iba Jánovi Urbanovi ml. z Baníka Rožňavské Bystré.
Zopakujme si ešte dosiahnuté výsledky futbalistov Honiec v súťažnom ročníku II. triedy: Honce - Čoltovo 9:1, Nižná Slaná - Honce 1:1, Honce - Plešivec 4:1, Gem. Hôrka B - Honce 2:3, Honce - Pača 2:2, Kružná - Honce 3:2, Honce - Jovice 9:0, Kečovo - Honce 1:6, Honce - Štítnik 3:0, Honce - Ml. Brzotín 11:2, Krh. Dlhá Lúka B - Honce 2:5, Čoltovo - Honce 1:2, Honce - Nižná Slaná 6:1, Plešivec - Honce 0:1, Honce - Gem. Hôrka B 2:1, Pača - Honce 0:7, Honce - Kružná 4: 0, Jovice - Honce 0:5, Honce - Kečovo 9:1, Štítnik - Honce 3:0, Ml. Brzotín - Honce 0:2, Honce - Krh. Dlhá Lúka B 3:1
Predseda TJ FK Honce a aktívny hráč mužstva Jaroslav Strelka st. pre stránku infofutbalrv.webnode.sk na záver súťaže poznamenal: „Jarná časť bola pre nás ako rozprávková báseň. Jediná prehra v Štítniku nás, ale netrápi, pretože mysľou sme boli už všetci na oslave mojej - predsedovej päťdesiatke. Ak by nám o niečo išlo, tak by sa konala v iný deň a bol by to aj iný zápas. V súťaži sa nakoniec ukázalo, že sme mali mužstvo, ktoré nemalo žiadneho konkurenta. Touto cestou by som sa chcel poďakovať chlapcom, ktorí vzorne reprezentovali klub a obec Honce. Ani jeden ma nesklamal. Do odvety sme sa posilnili o fantastického hráča: Braňa Kuzmu. Je to hráč na ihrisku i mimo neho veľmi zodpovedný. Jeho prístup k povinnostiam bol na najvyššej úrovni. Druhým veľmi platným hráčom bol Marián Molnár, ktorému sme prerušili hosťovanie v Rožňave. Útok Strelka st. - Kuzma - Strelka ml. sa nám nepodarilo dať dokopy, pretože Strelka ml. nemá momentálne záujem o futbal. Ale aj tak útok Strelka st. - Kuzma bol pre súperov strašiakom, keď spolu dali rekordných 68 gólov, taký útok sme v Honciach ešte nemali. Je to v klube rekord. Financie pre chod klubu v novom ročníku pravdepodobne pozháňame aj keď v žiadnom klube to nie je ružové. Mládežnícka zložka bude. Sú dve verzie dorast a prípravka. Z klubu tento rok neuvoľníme žiadneho mládežníckeho hráča. Posiľňovanie kádra do novej sezóny budeme riešiť už tento víkend. Hlási sa k nám jeden z najlepších futbalistov v okrese Jarko Kamenský. Priznám sa, že jeho príchod do Honiec by bol najkrajším prestupom v mojom živote. Máme ešte na lane štyroch senzačných hráčov, ale o tom je ešte predčasne hovoriť. Do Honiec príde aj túto sezónu ešte jedna veľká ryba, ak nie viac. Na žiadny futbalový turnaj sa nechystáme. V príprave chcú s nami hrať takmer všetky kluby z vyšších súťaží, nie všetkým pre krátkosť prípravy a termínov vyhovieme,“ zhodnotil a načrtol Jaroslav Strelka.
Spomeňme ešte, kto sa o postup Honiec do I. triedy v tomto ročníku pričinil: Peter Gere, Lukáš Fabián, Marel Pástor, Peter Szollos, Róbert Motyka, Vladimír Kacara, Ondrej Fabián, Branislav Kuzma, Jakub Drenko, Viliam Gallo ml., František Kurčák, Ján Pástor, Marek Mogyoroši, Marek Vranec, Jaroslav Strelka ml., Jaroslav Strelka st., Radoslav Kuzma, Martin Škvareňák, Michal Migaľa.
Realizačný tím tvorili: Jaroslav Strelka st., predseda klubu, Marek Pástor, podpredseda klubu, Viliam Gallo st., klubový manažér a tréner, Ondrej Gallo, pokladník, Ondrej Pástor, vedúci mužstva a Marek Mogyoróši, hospodár.
Aj keď Hončania obdržali od viacerých priaznivcov športu aj od našej stránky gratuláciu za dosiahnuté výsledky a postup z II. triedy do vyššej súťaži, predsa ešte im zaželajme v novej súťaži aspoň také výsledky, aké dosiahli v uplynulom ročníku.
(od)
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.