V druhom polčase už boli Bystrania menej disciplinovaní, čo súper využil na zníženie v 56. minúte na 5:2. Svoj 4. gól dal Urban opäť hlavou v 63. minúte po centri Lenga. 6:2. Siedmy gól bol z kategórie ukážkových. Minčík potiahol loptu po pravej strane až na základnú čiaru odkiaľ spätnou prihrávkou našiel Urbana, ktorý z 10 metrov delovkou takmer roztrhol sieť brány Kovstavu. 7:2. Hostia ešte rozpätí 5 minút dali 2 góly. Jeden po priamom kope a jeden po strele z 30 metrov. Posledné slovo mal však domáci Minčík a po individuálnej akcii v 87. minúte dal posledný gól zápasu. 8:4.
Pred 50 divákmi rozhodoval Repaský.
Góly za domácich: J. Urban ml. 5, Minčík 2, Hajdu 1.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Hajdu, Valent, Fábian, Leng, Rusnyák, Čapó, Dorkin, Urban, Minčík, Tomko. Striedali: Bernáth, Šály, Galata.
Miloš Leng
Foto: Janko Molnár
{gallery}futbal/2011/23{/gallery}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 23. KOLE:
|
1. |
Drnava |
20 |
18 |
1 |
1 |
101:17 |
55 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
20 |
14 |
2 |
4 |
79:41 |
44 |
|
3. |
Slavošovce |
19 |
14 |
0 |
5 |
75:33 |
42 |
|
4. |
Hrhov |
19 |
13 |
0 |
6 |
72:38 |
39 |
|
5. |
Bohúňovo |
20 |
11 |
5 |
4 |
49:27 |
38 |
|
6. |
Pača |
20 |
12 |
1 |
7 |
64:30 |
37 |
|
7. |
Kečovo |
19 |
7 |
5 |
7 |
53:43 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
19 |
7 |
5 |
7 |
53:49 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
19 |
8 |
2 |
9 |
47:47 |
26 |
|
10. |
Nižná Slaná |
20 |
7 |
1 |
12 |
47:67 |
22 |
|
11. |
Jovice |
20 |
5 |
2 |
13 |
38:76 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:70 |
16 |
|
13. |
Kovstav |
21 |
4 |
0 |
17 |
33:80 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
21 |
1 |
1 |
19 |
17:145 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy MO Rožňava po 23. kole: 38 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré), 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 20 gólov - T. Novák (Dedinky), 19 gólov - G. Zoller (Kečovo), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 17 gólov - M. Balco, O. Varga (obaja Slavošovce), 14 gólov - G. Veverica (Hrhov), 13 gólov - R. Lőrinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo), P. Minčík (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), P. Cangár (Nižná Slaná), 11 gólov - M. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré), 10 gólov - D. Dunka (Hrhov), L. Fabián (Drnava), Š. Széplaky (Čoltovo), atď.
NASLEDUJÚCE ZÁPASY II. TRIEDY:
24. kolo: Drnava a G. Poloma B – voľno, Slavošovce – Bohúňovo, Čoltovo – Ml. Brzotín, Dedinky – Kečovo, Nižná Slaná – Hrhov, Pača – Rožňavské Bystré, Kovstav – Jovice.
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré – Kovstav 8:4 (5:1). Kto prišiel v nedeľu 8.5.2011 do Bystrého na futbal, určite neoľutoval, lebo videl niekoľko krásnych gólov. Úvod zápasu poznačili niektoré nepresnosti na obidvoch stranách. No v 8. minúte sa k veľkému sólu odhodlal domáci hráč Hajdu. Od polovice ihriska prešiel po pravej strane pomedzi hráčov hostí a strelou zo 16-ky vymietol vzdialenejší horný roh brány Kovstavu. 1:0. Na 2:0 upravil Minčík, keď ušiel po ľavej strane a následne úspešne zakončil. Po rohovom kope Dorkina Janko Urban mladší dal svoj prvý gól v tomto zápase krásnou hlavičkou. 3:0. V 28. minúte zvýšil Urban už na 4:0. V 37. minúte znížil z jedenástky Račko. 4:1.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-