štvrté miesto a pokazili si i dobrú povesť, ktorú získali od prvého kola nového ročníka. Viac sa darilo Hončanom, ktorí za tie isté kolá získali 12 bodov za 4 víťazstvá a jednu prehru. Po 12 kole im patrilo piate miesto, čo je na nováčika súťaže vcelku prijateľné. Preto obidve mužstvá s rešpektom pozerali na tento súboj, ktorý sa skončil po prvýkrát od roku 2007 zmierlivo 0:0. Sledovalo ho aj najviac prizerajúcich divákov - asi 200 a rozhodca v ňom udelil po tri žlté karty na obidvoch stranách. Komu tento výsledok viac pomôže, uvidí sa už v nasledovnom kole, ktoré bude zároveň predkolom 14. kola odvetnej časti súťaže a posledným v tomto futbalovom roku. Ak však nerátame niekoľko odložených zápasov niekoľkých mužstiev. V tomto komentári je potrebné vyzdvihnúť zápasy v Rudnej a v Hrhove. Osobitné ocenenie si zaslúži pozornosť i zápas Vlachovo – Štítnik, kde doterajší „fackovaní“ domáci si zapísali v tomto ročníku už tretie víťazstvo, čo je doteraz od nich nebývalé. Akosi sa prestáva dariť Hrhovčanom a na poslednom mieste „zamrznutým“ Dedinkám, ktoré majú stále starosti s nekompletnou zostavou.
Výsledky 13. kola I. triedy:
Honce – Rožňavské Bystré 0:0, Jablonov n/T – Dlhá Ves 3:1, Hrhov - Drnava 1:5, Vlachovo – Štítnik 4:2, Rudná - Vyšná Slaná 4:2. Krh. Dlhá Lúka – Dedinky – hostia nepricestovali. Slavošovce – Bohúňovo zápas preložený na 10.11.2013.
NAJLEPŠÍ STRELCI I. TRIEDY PO 13. KOLE:
18 gólov – Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
14 gólov – O. Liptai (Vyšná Slaná)
13 gólov – J. Urban (Rožňavské Bystré), J. Rencsok (Drnava)
11 gólov – F. Čapo (Rudná), Š. Bodnár (Krh. Dlhá Lúka), Cs. Flander (Dlhá Ves)
10 gólov – G. Zsila G. (KDL)
8 gólov - Búlik (Drnava), R. Kuzma (Honce), P. Zabrel (Vyšná Slaná)
7 gólov – O. Vysoký (Rudná), P. Milko (Štítnik), Pál-Baláž (Jablonov n/T), J. Rochl (Štítnik),
6 gólov - Fifik (Jablonov n/T), Ľ. Kožár a I. Gallo (Vlachovo)
5 gólov – N. Bodnár (Hrhov), Minčík (Rožň. Bystré), E. Tomi (Slavošovce), M. Gallo (Vyšná Slaná), Majerčák (Dedinky), O. Šalata (Jablonov n/T), atď.
II. TRIEDA VO FUTBALE
Výsledky 13. kola: Gemerská Hôrka B - Čoltovo 2:2, Lipovník - Krh. Dlhá Lúka B 1:1, Pača - Jovice 5:0, Ml. Brzotín - Plešivec 4:3 (1:3), Nižná Slaná - Dobšiná B 4:3.
TABUĽKA PO 10. KOLE:


































Trináste kolo prvej triedy vo futbale bolo neúplné. Aj keď posledný víkend v hornom Gemeri bol ako stvorený na futbal, najväčšie problémy s ním majú zrejme futbalisti Dediniek, ktorí, aj keď sa zápas presunul z nedele na sobotu, nepricestovali do Krásnohorskej Dlhej Vsi, ktorej futbalisti sú v „laufe“ a najmä domácim strelcom pribrzdili v streleckej súťaži. Tak sa mohli k ich najlepšiemu strelcovi Janovi Čižmárovi priblížiť ostatní, ktorí sa držia v už tesnom závese za ním.Využili to najmä Rencsok z Drnavy, Čapo z Rudnej, ktorí si do tabuľky pripísali po 1 góle, ale postavenie Čižmára (18) aj tak neohrozili. Niekoľko rokov očakávaný súboj dvoch odvekých rivalov z Honiec a Rožňavského Bystrého priťahoval na seba pozornosť. Aj preto, že v posledných 26 stretnutiach od roku 1978 zvíťazili Hončania nad Bystranmi 16 krát, kým susedia spoza Kopolta iba 11. Vzájomné skóre 59:37 pre domácich. Záver jesennej časti súťaže nenašiel hostí v pohode, keď v posledných 5 kolách trikrát prehrali, raz remizovali a raz zvíťazili. V nich získali iba 5 bodov a čo je horšie, spadli v tabuľke z prvého až na
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-