Povel k dobrému futbalu dali už v sobotu rožňavskí futbalisti. Tí hrali v jeden deň na viacerých "frontoch". Paľbu do súperovej brány začali už predpoludním roku neuvidia po viac ako polstoročí. Zápas mal však nabitú atmosféru a hostia s domácimi držali krok vyše 50 minút. Domáci už viedli 2:0, keď jeden pridali z pokutového kopu Robertom Ferdinandym. Hostia dohrávali však len desiati, keď prvá červená karta v tomto ročníku 1. triedy zasvietila Sklenárovi tesne pred koncom zápasu. Ešte predtým dokázal Erik Tomi znížiť na 2:1.
Aby sme zachovali postupnosť súťaží, vráťme sa k výsledkom zápasov celkov V. ligy z nášho regiónu. Minule kritizovaní hráči Betliara sa so svojou nepriaznivou situáciou nevyrovnali ani tentoraz, keď v druhom kole hranom doma nebodovali. Tesná prehra s Malou Idou 0:1 nie je síce katastrofálna, ale výsledok neveští nič dobrého pre toto mužstvo. Niečo podobné sa týka i mužstva Dobšinej, ktoré spolu s Betliarom vo vlaňajšom ročníku iba na úkor reorganizácie a nevyužitia Rudnej postúpiť do V. ligy si zachránilo ligu aj v novom ročníku. Vysoká prehra 7:1 v Ďurkove je viac ako pohrozením prstom pre jej hráčov v ďalších zápasoch. Musíme však podotknúť, že hostia už od 2. minúty hrali bez vylúčeného Adama Gallu. A koho môžeme z našich piatoligistov pochváliť? Jednoznačne hráčov Gemerskej Hôrky, ktorí si vonku poradili so súperom, keď Turňu n/B porazili tesne 2:1. Nemali to ľahké ani u rozhodcu, ktorý im štyrikrát ukázal žltú kartu. Svoje si uhrali aj tentoraz Polomčania, ktorí so susedmi spod hradu Krásna Hôrka doma potvrdili formu a zvíťazili nad nimi 3:1. Vyhrávali už 3:0, keď až do 60. minúty si ich brankár držal čisté konto. Zápas však po dvoch žltých kartách pokračoval vylúčením brankára hostí , čo zrejme ovplyvnilo ďalší priebeh hry.
Druhé kolo I. triedy prinieslo niekoľko prekvapení. Najväčšie však z nich bola vysoká prehra vlaňajšieho víťaza súťaže Rudnej s tohtoročným nováčikom súťaže Lipovníkom 0:4. Druhým, trochu menším, bola tesná prehra Bystränov v derby so Štítnikom na vlastnom ihrisku 1:2. Po vysokom víťazstve v Dedinkách zrejme domáci nezvládli úlohu favorita a po dlhšom čase si zaknihovali domácu prehru a prvú s týmto mužstvom. Hostia, ktorí dohrávali navyše bez vylúčeného Spišáka, potvrdili, že zisk bodu vo Vyšnej Slanej nebol pre nich náhodným. A keďchceme pokračovať s prekvapivými výsledkami, jednoznačne musíme zaregistrovať i prehru Hrhova s Bohúňovom. Prvý menovaný sa veľmi dlho v tomto roku držal bez prehry a hostia zase naopak, držali sa na chvoste tabuľky. Aj tento zápas potvrdil, že neradno sa stavať do úlohy favorita zápasu. Ďalším prekvapením je niekoľko vylúčených hráčov v tomto kole. Už dávno nebolo, aby sa k červenajúcim zapísali až traja vylúčení hráči. Medzi nimi najmä nie Ján Čižmár z Krh. Dlhej Lúky v zápase doma s Drnavou. Renomovaný strelec, ktorý musel tentoraz zniesť pre neho nepríjemné rozhodnutie rozhodcu. Zatiaľ posledné Dedinky v zápase s Vlachovom reagovali síce na vedúci gól Vlachova, ale keď Putnocký potom nepremenil pokutový kop, zdalo sa im, že zase nebudú bodovať. Aspoň na remizu to dokázal upraviť smoliar Putnocký 3 minúty pred koncom zápasu.
VÝSLEDKY:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.