roku neuvidia po viac ako polstoročí. Zápas mal však nabitú atmosféru a hostia s domácimi držali krok vyše 50 minút. Domáci už viedli 2:0, keď jeden pridali z pokutového kopu Robertom Ferdinandym. Hostia dohrávali však len desiati, keď prvá červená karta v tomto ročníku 1. triedy zasvietila Sklenárovi tesne pred koncom zápasu. Ešte predtým dokázal Erik Tomi znížiť na 2:1.
Aby sme zachovali postupnosť súťaží, vráťme sa k výsledkom zápasov celkov V. ligy z nášho regiónu. Minule kritizovaní hráči Betliara sa so svojou nepriaznivou situáciou nevyrovnali ani tentoraz, keď v druhom kole hranom doma nebodovali. Tesná prehra s Malou Idou 0:1 nie je síce katastrofálna, ale výsledok neveští nič dobrého pre toto mužstvo. Niečo podobné sa týka i mužstva Dobšinej, ktoré spolu s Betliarom vo vlaňajšom ročníku iba na úkor reorganizácie a nevyužitia Rudnej postúpiť do V. ligy si zachránilo ligu aj v novom ročníku. Vysoká prehra 7:1 v Ďurkove je viac ako pohrozením prstom pre jej hráčov v ďalších zápasoch. Musíme však podotknúť, že hostia už od 2. minúty hrali bez vylúčeného Adama Gallu. A koho môžeme z našich piatoligistov pochváliť? Jednoznačne hráčov Gemerskej Hôrky, ktorí si vonku poradili so súperom, keď Turňu n/B porazili tesne 2:1. Nemali to ľahké ani u rozhodcu, ktorý im štyrikrát ukázal žltú kartu. Svoje si uhrali aj tentoraz Polomčania, ktorí so susedmi spod hradu Krásna Hôrka doma potvrdili formu a zvíťazili nad nimi 3:1. Vyhrávali už 3:0, keď až do 60. minúty si ich brankár držal čisté konto. Zápas však po dvoch žltých kartách pokračoval vylúčením brankára hostí , čo zrejme ovplyvnilo ďalší priebeh hry.
Druhé kolo I. triedy prinieslo niekoľko prekvapení. Najväčšie však z nich bola vysoká prehra vlaňajšieho víťaza súťaže Rudnej s tohtoročným nováčikom súťaže Lipovníkom 0:4. Druhým, trochu menším, bola tesná prehra Bystränov v derby so Štítnikom na vlastnom ihrisku 1:2. Po vysokom víťazstve v Dedinkách zrejme domáci nezvládli úlohu favorita a po dlhšom čase si zaknihovali domácu prehru a prvú s týmto mužstvom. Hostia, ktorí dohrávali navyše bez vylúčeného Spišáka, potvrdili, že zisk bodu vo Vyšnej Slanej nebol pre nich náhodným. A keďchceme pokračovať s prekvapivými výsledkami, jednoznačne musíme zaregistrovať i prehru Hrhova s Bohúňovom. Prvý menovaný sa veľmi dlho v tomto roku držal bez prehry a hostia zase naopak, držali sa na chvoste tabuľky. Aj tento zápas potvrdil, že neradno sa stavať do úlohy favorita zápasu. Ďalším prekvapením je niekoľko vylúčených hráčov v tomto kole. Už dávno nebolo, aby sa k červenajúcim zapísali až traja vylúčení hráči. Medzi nimi najmä nie Ján Čižmár z Krh. Dlhej Lúky v zápase doma s Drnavou. Renomovaný strelec, ktorý musel tentoraz zniesť pre neho nepríjemné rozhodnutie rozhodcu. Zatiaľ posledné Dedinky v zápase s Vlachovom reagovali síce na vedúci gól Vlachova, ale keď Putnocký potom nepremenil pokutový kop, zdalo sa im, že zase nebudú bodovať. Aspoň na remizu to dokázal upraviť smoliar Putnocký 3 minúty pred koncom zápasu.
VÝSLEDKY:
































Povel k dobrému futbalu dali už v sobotu rožňavskí futbalisti. Tí hrali v jeden deň na viacerých "frontoch". Paľbu do súperovej brány začali už predpoludním
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-