Obrana hostí bola veľakrát popletená a záloha prázdna, čo vedeli domáci využiť. Kým sa horko-ťažko hostia spamätali, domáci sa nechali nachytať do niekoľkých ofsajdových pascí. Prvú veľkú príležitosť Drnavy hneď využil Jožko Rencsok, ktorý po samostatnej akcii z uhla napálil do horného rohu bránky. Drnava aj napriek tlaku domácich vyhrávala 0:1.
Obrana hostí si ešte stále nerozumela a snažila sa nachytať domáceho hráča v ofsajde, čo aj takým metrovým ozaj zaváňalo, no postranný rozhodca zrejme videl niečo iné, ako ostatní, a hráč Rudnej nezaváhal a prekonal Zakhara v bráne hostí. 1:1. Za polčas sa toho veľa udialo a diváci mohli vidieť tiež veľa tvrdých zákrokov, za čo si hráč hostí Bukovič vyslúžil žltú kartu.
Do druhého polčasu sa zostavy nemenili, kapitán hostí Peter Búlik so zranením odohral aj druhý polčas. Rudná vycítila menší tlak, ktorý vplýval na hráčov Drnavy a snažili sa prekonať Denisa Zakhara, ktorý však podržal hráčov Drnavy svojimi skvelými zákrokmi. Niekoľko incidentov sa v priebehu druhého polčasu stalo: Miro Mázik si vyslúžil žltú kartu za neúmyselný faul, a taktiež hráč domácich za faul na hráča. Tlak sa stupňoval a prišiel moment, keď rozhodca odpískal pokutový kop pre domácich. Hostia hneď aj protestovali, pretože to na pokutový kop podľa nich nevyzeralo. Vrátiť sa to nedá, odpískané bolo, hráč Rudnej prekonal Denisa Zakhara z pokutového kopu a Rudná otočila výsledok na 2:1.
Postranní rozhodcovia v tomto zápase asi nemali svoj deň, pretože lopta po zákroku obrany hostí vyšla za čiaru, z čoho malo nasledovať vhadzovanie, no postranný rozhodca ukázal na rohový kop. Po rohovom kope sa Miro Mázik aj Florián Kovács snažili ešte niečo s výsledkom spraviť, keď center z priameho kopu premenil Róbert Orbán a FK Baník Drnava vyrovnáva na 2:2.
Bránkár hostí Denis Zakhar a brankár domácich Tibor Kerekeš viac lôpt za svoj chrbát nepustili, a teda body sa delili.
Zostava FK Baník Drnava: brankár - Denis Zakhar, obrana - Peter Búlik, Róbert Kovács, Ján Kovács, Norbert Bukovič, záloha - Peter Krága, Miro Mázik, Flori Kovács, Igor Slávkai, útok - Róbert Orbán, Jozef Rencsok.
FK Baník Drnava má najbližší víkend v 3. kole – voľno.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 2. KOLA I. TRIEDY
Rožňavské Bystré - Hrhov 8:1, Jablonov - Vyšná Slaná 2:4, Krásnohorská Dlhá Lúka - Betliar 6:2, Vlachovo - Brzotín 0:3, Rudná - Drnava 2:2, Bohúňovo - Dlhá Ves 0:1, Slavošovce mali voľno.
TABUĽKA PO 2. KOLE
ZÁPASY 3. KOLA - 21.8.11 o 16:30 hod.:
Dlhá Ves - Rožňavské. Bystré
Slavošovce - Bohúňovo
Drnava - voľno
Brzotín - Rudná
Betliar - Vlachovo
Vyšná Slaná - Krh. Dlhá Lúka
Hrhov - Jablonov n/T.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.