TABUĽKA 4.LIGY SKUPINY JUH PO 5.KOLE:
| 1. | Haniska | 5 | 5 | 0 | 0 | 16:3 | 15 |
| 2. | Turňa n/B | 5 | 4 | 1 | 0 | 12:2 | 13 |
| 3. | Čaňa | 5 | 3 | 1 | 1 | 19:7 | 10 |
| 4. | V. Revištia | 5 | 3 | 1 | 1 | 15:5 | 10 |
| 5. | Strážske | 5 | 3 | 0 | 2 | 12:10 | 9 |
| 6. | Sobrance | 5 | 3 | 0 | 2 | 9:9 | 9 |
| 7. | Hrabušice | 5 | 2 | 2 | 1 | 12:12 | 8 |
| 8. | Medzev | 5 | 2 | 1 | 2 | 9:10 | 7 |
| 9. | Buzica | 5 | 2 | 0 | 3 | 9:11 | 6 |
| 10. | V. Folkmar | 5 | 2 | 0 | 3 | 9:14 | 6 |
| 11. | Rudňany | 5 | 2 | 0 | 3 | 8:13 | 6 |
| 12. | Kr. Chlmec | 5 | 2 | 0 | 3 | 6:17 | 6 |
| 13. | Štítnik | 5 | 1 | 1 | 3 | 7:9 | 4 |
| 14. | V. Kapušany | 5 | 0 | 3 | 2 | 3:7 | 3 |
| 15. | Krompachy | 5 | 1 | 0 | 4 | 5:13 | 3 |
| 16. | Rožňava | 5 | 0 | 0 | 5 | 2:11 | 0 |
Kolísavé sú aj výsledky hornogemerských mužstiev súťažiacich v V. lige skupiny Juhozápad v 3. kole. Prvýkrát v súťaži zaznamenal víťazstvo nováčik z Krásnohorského Podhradia, ktorý dokázal naplno bodovať v Margecanoch, hoci zvíťazil iba rozdielom gólu: Prakovce – Harichovce 1:2, Smižany – Sp. N. Ves „B“ 1:2, Margecany – Kr. Podhradie 2:3, Ťahanovce – Sp. Vlachy 3:3, Gelnica – Helcmanovce 2:1, Jaklovce – Koš. N. Ves 2:0, Teplička – Gem. Hôrka 4:2.
TABUĽKA 5. LIGY JUHOZÁPAD PO 3. KOLE:
| 1. | Teplička | 3 | 2 | 1 | 0 | 8:4 | 7 |
| 2. | Harichovce | 3 | 2 | 1 | 0 | 5:3 | 7 |
| 3. | Margecany | 3 | 2 | 0 | 1 | 5:3 | 6 |
| 4. | Gem. Hôrka | 3 | 1 | 1 | 1 | 7:6 | 4 |
| 5. | Jaklovce | 3 | 1 | 1 | 1 | 5:5 | 4 |
| 6. | Sp. Vlachy | 3 | 1 | 1 | 1 | 4:4 | 4 |
| 7. | Koš. N. Ves | 3 | 1 | 1 | 1 | 4:5 | 4 |
| 8. | Prakovce | 3 | 1 | 0 | 1 | 3:2 | 3 |
| 9. | Smižany | 3 | 1 | 0 | 2 | 3:3 | 3 |
| 9. | Sp. N. Ves B | 2 | 1 | 0 | 1 | 3:3 | 3 |
| 11. | Helcmanovce | 3 | 1 | 0 | 2 | 5:6 | 3 |
| 12. | Gelnica | 2 | 1 | 0 | 1 | 2:4 | 3 |
| 13. | Krh. Podhradie | 3 | 1 | 0 | 2 | 3:6 | 3 |
| 14. | Ťahanovce | 3 | 0 | 2 | 1 | 7:9 | 2 |
































Rožňavský futbal od začiatku nového súťažného ročníka stíha jedna smola za druhou. Štvrtoligové mužstvo stále nepocítilo chuť víťazstva a jeho hráči i diváci pomaly nebudú mať ani strechu nad hlavou. Najmä po tom, ako sa ponad Rožňavu minulý týždeň prehnal víchor a strhol na futbalovom štadione z tribúny strechu. Odhalil tak všetko, čo sa pod ňou ešte ako tak držalo pokope. VsFZ zaznamenal okrem toho ďalšiu ranu z Rožňavy. Nielen, že sa nedarí dospelým futbalistom hrajúcim vo 4. lige, ale potvrdila sa i rezignácia dorastencov hrajúcich v 3. lige, keď na internetovej stránke VsFZ sa objavila informácia, že Sekretariát berie na vedomie list SP MFK Rožňava o vystúpení družstva z III. LS/M/D.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.