ročníka. Domáci začali napriek tomu aktívne, ohrozovali drnavskú bránu a oni boli tí nebezpečnejší, keďže Mázikova a Petrova strela mierili nepresne. F. Kovács mal však prvú vážnejšiu šancu, ten sa vrátil do zostavy po dvojzápasovom dištanci, ale jeho strela bola nevýrazná. Na druhej strane úradoval pán rozhodca. Vymyslel si penaltu, avšak hostia neprijali tento dar. Strela mierila do konštrukcie. O pár minút sa však Hrhov už dočkal. Bukovič bol ale predtým faulovaný, rozhodca pustil hru ďalej a domáci útočník nechytateľne vypálil. 1:0. Odpoveď prišla o 7 minút. Do akcií Drnavy sa zapojil domáci obranca, ktorý ťukol loptu F. Kovácsovi a ten vyrovnal. Zaujímavosťou bolo, že laik na čiare zdvihol opäť zástavku, aj keď nahrávačom bol domáci obranca. 1:1. Už už sa zdalo, že polčas bude nerozhodný, no prišla ďalšia penalta. Tú už domáci premenili a dostali sa do vedenia 2:1. Týmto skóre sa išlo aj na polčas.
Drnava už nehrala pod tlakom, keďže sú istými majstrami II. triedy a vďaka tomu v druhom polčase vycvičili Hrhov. Exhibícia Drnavy začala dvoma strelami do konštrukcie brány. Orbánovi a Búlikovi chýbali fakt len centimetre. No o pár minút nato po floriánskej spolupráci – Kovácsa a Emödiho - sa dočkal Petro. Hlavičkou nedal šancu brankárovi Hrhova. 2:2. O pár minút sa dočkal už aj Orbán, ktorý sa skvele pretlačil až do brány a skóroval. 2:3. Svoj hetrik dokonal o ďalších 10 minút, najprv skvelá kombinácia znamenala 2:4. A svojou aktivitou pred bránou premenil stav aj na 2:5. Mázik tiež nechcel ostať bez gólu a tak po nádhernej individuálnej akcii zvýšil stav už na 2:6 a tým aj ukončil tento vynikajúci zápas.Zaujímavosťou bolo, že za Drnavu nastúpilo aj viacero dorastencov a medzi nimi bol jeden - Kardos - ktorý práve pochádza Hrhova a na svojej premiére podal bezchybný výkon a aj vďaka nemu dnes Drnava znemožnila Hrhov. Len tak ďalej! Okrem neho nastúpili z dorastu ešte aj Emödi, Cseh, Szöcs a Šoltés.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, Bukovič (77. min - Šoltés), Kardos, Krága (71. min - Szöcs) - Emödi (80. min - Cseh), Mázik, Petro, R. Kovács - F. Kovács, Orbán.
F. Emödi
Už v tretej minúte sa domáci Bystrania položili Slavošovciam na kolená a zápas prehrali 0:3
Rožňavské Bystré – Slavošovce 0:3 (0:2). V súboji tretieho s druhým mal zápas veľmi rýchly spád. Keďže Bystrania nadviazali na nevýrazné výkony z posledných kôl, už v 3. minúte bolo po zápase, lebo prehrávali po katastrofálnych chybách v obrane už 0:2. Do konca zápasu sa hralo už len medzi 16- kami bez výraznejších gólových šancí. Päť minút pred koncom ešte hostia z priameho kopu zvýšili svoj náskok na 0:3. Pred 100 divákmi rozhodoval Šofranko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Krága, Valent, Leng, Fábian, Čapó, Dorkin, Rusnyák, Urban, Minčík, Tomko. Striedal: Galata.
Miloš Leng
Ostatné výsledky 29. kola II. triedy:
Jovice - Čoltovo 2:1, Kečovo - Bohúňovo 2:1, Pača - Dedinky 3:2.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 29. KOLE
|
1. |
Drnava |
23 |
20 |
2 |
1 |
111:21 |
62 |
|
2. |
Slavošovce |
23 |
18 |
0 |
5 |
88:33 |
54 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
23 |
14 |
3 |
6 |
79:54 |
45 |
|
4. |
Hrhov |
23 |
14 |
0 |
9 |
79:55 |
42 |
|
5. |
Pača |
24 |
13 |
2 |
9 |
71:42 |
41 |
|
6. |
Bohúňovo |
23 |
11 |
6 |
6 |
50:31 |
39 |
|
7. |
Dedinky |
23 |
8 |
5 |
10 |
44:56 |
29 |
|
8. |
Kečovo |
23 |
8 |
5 |
10 |
51:66 |
29 |
|
9. |
Čoltovo |
23 |
7 |
4 |
12 |
45:65 |
25 |
|
10. |
Nižná Slaná |
23 |
7 |
2 |
14 |
52:79 |
23 |
|
11. |
Jovice |
23 |
5 |
3 |
15 |
32:87 |
18 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
23 |
4 |
3 |
16 |
30:84 |
15 |
|
13. |
Kovstav |
22 |
2 |
3 |
18 |
31:88 |
9 |
Posledné kolo - 30.: Pača - má voľno. Ml. Brzotín - Kečovo, Bohúňovo - Hrhov, Drnava - Rožňavské Bystré, Slavošovce - Jovice, Čoltovo - Kovstav, Dedinky - Nižná Slaná.
































Hrhov - DRNAVA 2:6 (2:1) góly: ??? - Orbán
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-