Nižná Slaná – Krásnohorská Dlhá Lúka B 3:1 (2:0). Nižnoslančania sa vo 4. kole II. triedy snažili udržať si 3 body doma. Súperom im boli mladí hráči Krh. Dlhej Lúky B. Stretli sa dve rôzne filozofie futbalu. Kým domáci reprezentovali pressing, rýchle nahrávky, hostia skôr silový behavý s dlhými nahrávkami. Takže sa očakával vyrovnaný zápas. V minulej sezóne v poslednom stretnutí dokázali chlapci z Krh. Dlhej Lúky predbehnúť v tabuľke práve zaváhajúcu Nižnú Slanú a tak skončili na 4. mieste. Nižná Slaná, ašpirant na postup, však v tomto zápase nedopustil žiadne prekvapenie. Veľmi pekným futbalom sa prezentovali celý zápas, ich pressingová hra bola nad sily hostí a s touto úrovňou hry by obstáli v pohode aj v I. triede. Hostia opäť prišli v slabšej zostave, ale konečne sa do brány vrátil D. Máté, no na striedanie opäť nikto nebol pripravený. konštrukcia brány hostí a podržal ich aj brankár Máté, ktorý zneškodnil hneď 3 pekné strely. Na kombináciu, na ktorej konci bol Hlaváč, však už ani on nenašiel recept. 2:0. Do polčasu sa už nič vážnejšie nestalo a tak Hlaváčov gól do šatne ukončil prvý polčas. Najväčšia možnosť hostí v 1. polčase bola po komickej situácií, keď domáci obranca v zámere prihrať brankárovi nechtiac ho preloboval, no ten však loptu z vinkla v poslednej sekunde vyškriabal.
Druhý polčas bol už vyrovnanejší, niekoľko sľubných šancí si vytvorili aj hostia. Sľubná bola aj kontra ktorú rozbehli hostia v 57. min., no po strate lopty pred domácou brankou domáci rekontrovali hostí a dosiahli tretí gól. Úspešným strelcom bol Gelda. 3:0. Domáci brankár o pár minút neskôr ponúkol hosťom šancu znížiť, keď po nahrávke vlastného spoluhráča chytil loptu a hostia dostali darček vo forme nepriameho kopu. Skvele mierená strela D. Klárika však trafila len brvno. Klárik sa predsa len dočkal gólu, keď v 80.min. a po nádhernej strele z 20 m zaznamenal čestný úspech hostí. Viac vzruchu už tento zápas nepriniesol a tak domáci bodovo dobehli práve svojho súpera. Vďaka lepšiemu skóre ich aj predbehli. Ku kvalitnému zápasu dopomohol aj kvalitný výkon rozhodcov. Keby rozhodcovia viedli zápasy tak, ako pán L. Gyenes a Macko, tak by sa určite znížil počet konfliktných zápasov. Na zápas sa prišlo pozrieť 30 fanúšikov futbalu a určite odchádzali spokojní, keďže úroveň zápasu bola nadpriemerná.
Zostava Krásnohorskej Dlhej Lúky B: D. Máté - A. Emödi, Luspaj, D. Klárik, Plichta, Danko, Gorgei, F. Emödi, Mihók, Podraczky, M. Emödi.
Ostatné výsledky II. triedy 4. kolo: Čoltovo - Kružná 3:0, Pača - Lipovník 1:1, Ml. Brzotín - G. Hôrka B 1:3, Dobšiná - Plešivec 2:1.
Florián Emödi
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 4. KOLE:
7 gólov: M. Baláž (Čoltovo),
4 góly: V. Zsóri (Čoltovo)
3 góly: O. Kerekes, K. Zagiba (Lipovník), J. Gulykáš (Pača),
2 góly: J. Gebe, P. Klárik, D. Klárik, R. Podraczký (Krh.Dlhá Lúka B), R. Imre (Kružná), J. Gelda, V. Karas (obaja N. Slaná), M. Podracký (Jovice), E. Lázók (Ml. Brzotín), T. Šofranko (G. Hôrka B), R. Motyka, R. Szucs (Lipovník), R. Adam (Pača), atď.
Takto videl zápas Štefan Tomášik - bývalý hráč Nižnej Slanej:
Nižná Slaná – Krh. Dlhá Lúka B 3:1 (2:0). Góly domácich: Slovák, Hlaváč, Gelda. Zostava domácich: Nemec – Hlaváč, Slovák, Prónai, Schvarz - O. Junger, Keršák, Die, Gelda – Valko, Karas. Striedal: 57. min Ján Junger (O. Junger).
Komentár: Vo štvrtom kole II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná rezervu Krh. Dlhej Lúky. Domácich hráčov sa zišlo na zápas 12, hostia pricestovali jedenásti. Domácim chýbal zo základnej zostavy Valentko, hosťom Csobádi.
Zápas sa začal rozohrávkou hostí. Od úvodných minút sa hralo viac na polovici súpera. Domáci si vypracovali strelecké príležitosti – strely Valka a Dieho boli nepresné. Hostia Nemca neohrozili. Domáci mali miernu prevahu, prvý gól padol po rohu. Na roh Keršáka si nabehol Slovák a zblízka prekonal brankára hostí, 1:0. Ďalší gól domáci pridali domáci po akcii po pravej strane. Center Karasa sprava usmernil do bránky z 5 metrov Hlaváč. 2:0. Nemec zasahoval po strele hráča hostí zo šestnástky. Domáci pokračovali v hre, hralo sa viac na polovici hostí. Hostia nevyužili menšiu chybu Prónaia v obrane. Domáci mali k dispozícii rohový kop, z ktorého tentokrát gólmana hostí neprekonali. Za domácich dvakrát vystrelil na bránku hostí Hlaváč, raz Prónai. Šance na skórovanie mali domáci po centroch sprava. Brankár hostí im jeden center chytil. Pri jednej akcii domácich sa domáci hráči ponúkali v zakončení, z ktorého napokon nebolo nič. Iná šanca bola po priamom kope, ktorý zahrával Die. Hlavička domáceho hráča tesne minula bránku hostí. Polčas tak skončil 2:0.
V druhom polčase bola hra podobná ako v predošlom, napriek prevahe domáci skórovali iba raz. Hostia do tohto polčasu hrali ofenzívnejšie, keď prešli ku hre na troch útočníkov. Hru domácich tvoril Keršák, u hostí F. Emödi. Hostia sa dostali do sľubnej príležitosti s viacerými hráčmi, no loptu stratili. Z následného protiútoku inkasovali. Keršák vysunul Geldu, ktorý po pravej strane unikol a skóroval. 3:0. Hra sa vyrovnala, hralo sa medzi šestnástkami. Proti domácim boli kopané dva priame kopy. Hosťujúci hráč prvýkrát netrafil bránu, druhýkrát do múru. Domáci ohrozili súperovho brankára dvakrát, raz Hlaváč a raz Valko. Potom čo Nemec chytil do rúk malú domov bol proti domácim odpískaný ďalší priamy kop. Hostia však bránu netrafili. Po strele z 25 metrov sa im podarilo znížiť, keď lopta letela ponad Nemca. 3:1. Domáci sa snažili kontrolovať stretnutie, po striedaní sa Karas posunul do zálohy, občas však podporoval aj útok. Práve Karas by sa dostával do nájazdu, avšak bol v ofsajde. Hostia si už ďalšie šance na zníženie nevypracovali, domáci hrali skôr po ľavej strane, výraznú šancu si takisto nevytvorili. Zápas tak skončil 3:1.
Zmeny v kádri Nižnej Slanej
Príchody: Die (hosťovanie z Gem. Polomy do 31.12.2013), Valentko (prestup z Dobšinej).
Odchody: Tomášik (hosťovanie v G. Polome do 31.12.2013), P. Milko (prestup do Štítnika).
Bc. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.