v 20. minúte využili hostia a znížili zásluhou Karasa na 2:1. A to nebolo všetko. Hostia prevzali iniciatívu a celý prvý polčas už dominovali a len šťastiu a ich nedôrazu mohli domáci ďakovať, že stav ostal nezmenený. Polčas 2:1.
Druhý polčas bol už vyrovnanejší, domáci sa otriasli z tlaku Nižnej Slanej a hral sa medzišestnástkový futbal. Po hodine hry mal možnosť zvýšiť striedajúci Erdélyi, no jeho strela skončila len na konštrukcií brány. Ten istý hráč o pár minút na to vysunul R. Szucsa ml., ktorý obišiel brankára a z uhľa našiel lepšie postaveného Bolla, ktorý s prehľadom zvýšil na 3:1. Zdalo sa byť rozhodnuté. Hostia si vypracovali tiež možnosti, a keď už si aj mysleli, že uspejú, tak zakročil dobre pripravený brankár Dányi. V 83. minúte sa dočkal aj R. Szucs ml. keď peknou strelou zvýšil už na 4:1. Na konci zápasu ešte mohol zavŕšiť svoj hetrik Bollo, no jeho delovka skončila opäť len na konštrukcií brány.
Aj keď výsledok hovorí o rozdiely triedy medzi dvoma mužstvami, hral sa dobrý futbal z oboch strán a hostia v niektorých pasážach dominovali nad Lipovníkom.
Lipovník si po dnešnom výsledku upevnil v tabuľke svoje 1. miesto. Ašpirant na postup do I. triedy disponuje dobrou obrannou fázou vedenou skúsenými hráčmi na čele s Kasperom, keďže doteraz v súťaži inkasovali len 9 gólov. Na druhej strane navrátilci do lipovníckej zostavy, mladé esá Bollo (dlhodobé zranenie), R. Szucs ml. (hosťovanie v Drnave) a F. Emődi (hosťovanie v Krh. Dlhej Lúke) sa starajú o útočnú fázu, keďže v 4 jarných kolách z 13 vsietených gólov až 11 si pripísali práve oni a popridávali k nim aj nejaké asistencie.
Zostava Lipovníka: Dányi – Kasper, J. Dávid, R. Szucs st., Zagiba, Barczi, Zupko, G. Lázár, F. Emődi, R.Szucs ml., Bollo. Striedali Erdélyi a Németh.
Zostava Nižnej Slanej: Nemec - Schvarz, Karas, Prónai, Keršák, Boroš, Hlaváč, Junger, Valko, Gelda, Valentko. Striedal: Slovák.
Florian Emődi, zdroj: lipovnik.webnode.sk
Foto: Tamás Józsa
Lipovník sa pripravuje na postup do 1. triedy
Napísal(a) F. Emodi
FK Lipovník – Nižná Slaná 4:1 (2:1), góly: F. Emődi, Bollo 2, R. Szucs ml. V 18. kole II. triedy privítal líder z Lipovníka hráčov Nižnej Slanej, ktorí v posledných kolách zaznamenali vzostup formy a tak sa očakával dobrý zápas. Obe mužstvá spája kombinačný futbal a spojenie mladých a skúsených hráčov. Domácim chýbali hráči, ako Kerekes, alebo zranený Kelemen, avšak i tak mali na lavičke pripravených ešte dvoch hráčov. Zápas rozhodoval Šalamon. Hralo sa za pekného slnečného počasía a na kvalitne pripravenom ihrisku.
Začiatok zápasu ovládli domáci. Po prvých piatich minútach oťukávania si začali domáci vytvárať šance, no tá prvá ešte gólom neskončila. F. Emődi uvoľnil R. Szucsa ml., ten sa pohral s obrancom, no svoje sólo zakončil len strelou do žŕďky. O dve minúty si úlohy vymenili, R. Szucs ml. krásnym vysunutím dostal do šance F. Emődiho a ten poľahky otvoril skóre. 1:0. Neprešli ani 3 minúty a domáci sa mohli radovať druhýkrát. Peknou nahrávkou z obrany R. Szucs st. našiel Bolla a ten lobom cez brankára zvýšil už na 2:0. Každý si myslel, že po raketovom úvode príde pokoj na domáce kopačky, no opak bol pravdou. Lipovník sa uspokojil a strácal na koncentrácii, čo
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-