Cementár Turňa nad Bodvou - Tatran Betliar 2:0 (0:0). Góly: 47ʼ Marián Rebej (z pok. kopu) 1:0, 79ʼ Ladislav Bálint 2:0. Žltá karta: 90ʼ Florián Rohály (Turňa nad Bodvou). v 11. a 18. minúte mierili nepresne. Od 20. minúty prešla aktivita na kopačky domácich, ktorí boli fubalovejší a snažili sa o strenie úvodného gólu. V 29. minúte ho aj dosiahli, no ten rozhodcovia kvôli postaveniu mimo hry uznať nemohli. O minútu na to musel gólman domácich Rebej vyrážať na roh dobre umiestnenú strelu R. Kováča z priameho kopu. Domáci trafili prvýkrát priestor brány Tatrana až v 32. minúte. So strelou do stredu brány si ale Kelíšek bez problémov poradil. Do konca prvého polčasu sa hral potom medzišestnástkový futbal bez streleckých príležitostí na oboch stranách. V prvých 45 minútach tak boli diváci svedkami iba podpriemerného šiestoligového stretnutia, ktoré skončilo bezgólovou remízou.
Ani druhé dejstvo príliš futbalovej krásy neponúklo, no oproti tomu prvému bolo zaujímavejšie. Hneď v úvode polčasu sa domáci dostali do vedenia. Stalo sa to po faule hostí v pokutovom území a následnom premenení penalty. Betliarčania sa potom po peknej kombinačnej akcii ocitli v šanci, no Demeter Rebeja v bránke Turne neprekonal. V 52. minúte sa v šanci ocitli aj domáci, no jeden z ich hráčov hlavičkoval v dobrej pozícii nad. V 68. minúte mohli ísť domáci do dvojgólového vedenia. S dobre umiestnenou strelou k tyči si však Kelíšek s námahou poradil. Futbalisti Tatrana sa v ďalších minútach snažili o vyrovnanie. Ich snahu ale pribrzdila 79. minúta a chyba v ich zadných radoch, keď domáci L. Bálint, ktorý bol na ihrisku iba minútu zvýšil na 2:0. Hostia sa potom ešte snažili s výsledkom niečo urobiť, no do výraznejších šancí sa nedostávali a centrované lopty zbieral do svojich rúk výborne pozične chytajúci gólman Rebej. V závere sa skóre mohlo meniť na oboch stranách, no domáci hráč po samostatnej akcii mieril vedľa a L. Lörinca resp. Vargu na strane hostí v samom závere vychytal Rebej. Betliar tak v Turni nad Bodvou zopakoval navlas rovnaký výsledok ako v letnej príprave.
Autor: Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.