poradil. Prvú šancu Bystranov mal Tomko, keď sa dostal k lopte po výkope Koncza, no jeho strelu po zemi brankár Drnavy chytil. O minútu nato sa Tomko opäť sám dostal pred brankára, no jeho tutovku brankár vyrazil. V 37. minúte vyšiel hosťom priamy kop. Bulíkova skákavá strela popri múru skončila za Konczovým chrbátom 0:1. V 43 minúte strela Jána Gonosa šla len popri bráne. Loptu na strelu mu dobre hlavou pripravil Urban. V 45. minúte mal obrovskú šancu Tomko, obišiel aj brankára, no kým si loptu pripravil k zakončeniu, obranca hostí mu ju stihol zblokovať.
Druhý polčas začali Bystrania o niečo odvážnejšie a výsledok sa dostavil v 60. minúte. Po centri Tomka Urban hlavou pod brvno vyrovnával na 1:1. Od týchto chvíľ hrali Drnavčania už iba deviati, lebo sa im zranil hráč. Remíza však trvala iba minútu a hostia po rohovom kope zvýšili, keď sa hlavičkou presadil Rencsok medzi piatimi obrancami domácich. 1:2. V 64. minúte, keď už Bystrania mali prevahu, Fábian hlavičkoval na brvno. V 76. minúte Krága krížnym centrom našiel voľného Tomka, ktorý už tentokrát nezaváhal a zrovnal stav na 2:2. V 80. minúte po centrovanej lopte do 16-ky Jarom Gallom, Urban dotlačil skákajúcu loptu pred brankárom až do brány. 3:2. Napriek tomu, že ani v tomto zápase Bystrania herne neoslnili, tri cenné body si už nedali vziať. Pred 100 divákmi rozhodoval Macko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz, Dorkin, Kuchta, Fábian, Krága, Jaro Gallo, Ján Gallo, Gonos, Urban ml., Minčík, Tomko. Striedal Galata, Máťaš ml.
Miloš LENG
TABUĽKA I. TRIEDY Z DOTERAZ ODOHRANÝCH DOMÁCICH ZÁPASOV:

{jcomments on}
































Rožňavské Bystré – Drnava 3:2 (0:1). Góly Bystrého: Urban ml. 2, Tomko, za hostí Bulík, Rencsok. V ďalšej dohrávke futbalovej súťaže I. triedy sa na dobre pripravenom trávniku v Rožňavskom Bystrom predstavil súper zo špice tabuľky - Drnava. Drnave absentovalo viacero hráčov a nastúpili len desiati. V prvom polčase však tento hendikep nebolo vidieť. Od úvodu sa hralo bez výraznejších šancí. Prvú strelu na bránu vyslal drnavský hráč z priameho kopu, s ktorou si však Koncz
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.