trápne vystúpenie oboch mužstiev v prvom polčase. I napriek platonickej prevahe domácich a dvoch striel Čižmára, s ktorými si poradil zrejme čiastočne podgurážený gólman hostí Dokuš, to boli hostia, ktorí udreli z priameho kopu Kočišom. Brankár Bacso dostal prvý lacný gól v sezóne. Gól bol vodou na mlyn pre Brzotínčanov, ktorí od tej chvíle kúskovali hru, v tej chvíli domáci začali rečniť a výsledok bol taký, že sa nehralo snáď v kuse ani dve minúty. V polčase tréner Teleczký zvýšil zrejme v šatni hlas a mužstvo domácich pridalo na bojovnosti. Výsledkom bol vyrovnávajúci gól Szaniszla po centri Čižmára. V tvrdom súboji prehlavičkoval Dókuša a bolo vyrovnané. Po tomto súboji, nevediac, či otrasený, alebo zahanbený, Dókuš ostal tri minúty ležať v 16-ke. Od tejto chvíle prebrali hostia iniciatívu rečnenia do svojich rúk. A keď o 10 minút po faule na prenikajúceho Čižmára odpískal Chomjak regulárnu penaltu, už sa cítili ukrivdení. Čižmár pokutový kop bezpečne premenil a domáci pridali. Tréner stiahol Szaniszla a do hry prišiel Zsila. Po peknej akcii vystrelil kapitán domácich Korintus a zdalo sa, že domáci svojho súpera prevalcujú. Domáci mali i kus športovej smoly, keď po strelách Riga a Icsa zvonili obe tyče Dókušovej brány. No nedáš – dostaneš sa opäť potvrdilo a hostia po dvoch štandardkách vyrovnali. Domácim zrejme vzadu v tento deň chýbali nejaké tie centimetre. Pri vyrovnaní na 3:3 vzájomné podpichovanie táborov nabralo na obrátkach. Virtuálnu tabuľku viedla v tej chvíli Drnava, a jeden z fanúšikov hostí už volal do Drnavy, aby otvárali šampanské. Do konca bolo už len nadstavenie. To sa ale nepáčilo Zsilovi, ktorý sa individuálne skvele predral a prihral nikým nekrytému Albertovi, ktorý svojim 7. gólom v sezóne predsa priklonil misky váh na stranu domácich. Z poslednej akcie zápasu zavŕšil svoj dobrý výkon opäť gólom Korintus. Domáci hráči svorne po zápase pozdravili divákov a vychutnali si tomto nervóznom a tvrdom zápase chutný guláš majstrov kuchárov Šoltésa a Genčiho..
Mužstvo Dlhej Lúky ale nekončí v tohtoročnej futbalovej sezóne, a plánujú trénovať naďalej a radi by po nedeliach, kým trvá dobré počasie, hrali prípravné zápasy. Prípadní záujemcovia sa môžu prihlásiť u predsedu klubu pána Šoltésa.
FKKDL
{jcomments on}
































FK Krásnohorská Dlhá Lúka - FK Brzotín 5:3 (0:1). Góly: Korintus 2, Szaniszló, Albert, Čižmár - Kočiš, Demeter, Polyak. ŽK: Jurinyi, Hegedús - Demeter ..?? Rozhodoval K. Chomjak, na čiare Iglai a Nemčko, delegát Vysoký. Počet divákov: 180. Hostia z Brzotína v 14. kole I. triedy pricestovali do Dlhej Lúky bez trojice kľúčových hráčov bratov Znakovcov a absentoval i Kakalejčík. Domáci posilnení presvedčivým víťazstvom nad lídrom z Drnavy zrejme podcenili Brzotínčanov. Tí však na rozdiel od Drnavčanov neprišli do Dlhej Lúky hrať futbal, ale zakopávať loptu a kúskovať hru. To sa im vcelku aj darilo a keď priložili k tomu aj tvrdosť na tvorcu hry Čižmára, bolo to vcelku
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.