Po góle sa hostia stiahli a hralo sa prevažne pred ich bránou, ale bránili veľmi obetavo a to prinášalo svoje ovocie. Kontroverzná situácia sa odohrala na konci polčasu. Zubko sa predral aj cez brankára a jeho zakončenie z čiary zachraňoval A. Emödi. Domáci chceli za údajnú ruku penaltu, no dočkal sa len Zubko a to žltej karty za reklamovanie. Aká bola pravda sa už nikdy nedozvieme, ale do hráčov domácich sa ostro pustili diváci za bránou, ktorí videli tú situáciu najlepšie. Z následného rohu sa domáci nepresadili a na polčas sa šlo za stavu 0:1.
V druhom polčase sa očakávalo, že domácim budú pomaly dochádzať sily. Avšak v tlaku ostávali stále, stále viac a viac sa tlačili pred bránu. V 59. min. rohový kop zahrával Lázár a A. Emödi nešťastne si trafil hlavičkou vlastnú ruku a rozhodca doprial domácim penaltu. Loptu na biely bod si postavil Barczi a nekompromisne vyrovnal. 1:1! Po hodine hry sa začínalo odznova. Mečbal mal na hlave Zagiba, ktorý svoju hlavičku z bezprostrednej blízkosti poslal vedľa. Skvelý Máté podržal hostí aj pri pokuse Barcziho a Zubka. V poslednej štvrťhodine odišli obe zálohy a hralo sa pred bránkami, a to viac pred domácou. Najprv poslal Bodnár dlhú prihrávku na Podraczkého, a o pár minút chýbala razancia pri strele F. Emödiho . V 80. min. prišlo ďalšie kontroverzné rozhodnutie, keď Bodnára v pokutovom území faulovali, no rozhodca namiesto bieleho bodu ukázal na bielu čiaru hranice pokutového územia. Bodnár svoju strelu namieril perfektne, ale obrancovia ju zblokovali. Na druhej strane sa nepresadil Németh, ani Kerekes. V 85. min. Bodnár opečiatkoval žrď Dányiho brány, po ktorej sa lopta odrazila smerom von. Pán rozhodca Iglai nastavoval 3 minúty, ale už ani to nepriniesol gól a tak veľké derby sa nedočkalo víťaza. Konečný výsledok 1:1. Po zápase hosťujúci tréneri pán Bernáth a pán Bollo hodnotili zápas ako jeden z najlepších. Pán Bernáth: „Som hrdý na toto mužstvo, chlapci odohrali výborný zápas, domáci, ako aj my, sme mali na kopačke rozhodnutie, ale v konečnom hodnotení je remíza zaslúžená. Ďakujem chlapcom za bojovnosť, dokázali, že sú to skvelí hráči a výborná partia. Domáci, naopak ukázali, že je to súper najťažšieho kalibru a právom sú na prvom mieste.“ Pán Bollo: „V prvom polčase sme si dali za úlohu ubrániť domáci nápor, a chlapci svojou bojovnosťou tejto úlohe vyhoveli. V druhom polčase sme boli vyrovnaným súperom, a určite sme boli najťažším súperom v priebehu sezóny pre domácich. V konečnom konštatovaní si myslím, že bod z trávnika lídra je výborný a zaslúžili sme si ho vďaka obete a bojovnosti.“
Zostava Lipovníka: Dányi – Erdei, Kelemen, Lázár, Kasper, Barczi, Zatroch, Szucs, Motyka, Zubko, Zagiba. Striedali: Kerekes, Németh
Zostava Krh. Dlhej Lúky B: M. Máté – A. Emödi, Csobádi, D. Klárik, Gyenes, Luspaj, Albert, F. Emödi, Ulman, P. Klárik, Podraczky. Striedali: Bodnár, Mihók, Bošela.
Florian Emödi
AKTUÁLNA TABUĽKA II. TRIEDY:
PORADIE STRELCOV II. TRIEDY PO 13 KOLE:
15 gólov - Baláž (Čoltovo)
10 gólov - V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov - B. Roczei (Čoltovo), A. Gorgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná), Volčko (Plešivec)
5 gólov - D. Klárik, M. Emodi (obaja Krh.Dlhá Lúka B), J. Gulykas (Pača)
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko, J. Barczi (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), J. Gelda, V. Karas (obaja Nižná Slaná), O. Vavrek (Brzotín)
3 góly - P. Klárik, R. Podraczký, V. Ulman (všetci Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), N. Sendrey, L. Horváth ( obaja Plešivec), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Brzotín), T. Lorincz, T. Šofranko (Gem.Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs, (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), M. Delano-Baguero, P. Fábian (Dobšiná B), R. Adam, G. Polyák, Ľ. Gajdoš (všetci Pača), atď.

































Lipovník - Krásnohorská Dlhá Lúka 1:1 (0:1). Derby jesene nemá víťaza. Tento zápas 13. kola II. triedy si zaslúžil tento prívlastok nielen preto, že hral prvý s druhým, ale aj preto, že ide o susedné dediny a veľa mladých hráčov z Lipovníka hosťuje práve v B-čku Krásnohorskej Dlhej Lúky. Zápas priniesol podľa očakávania veľa vzruchu a napätie na ihrisku i mimo neho. Na zápas prišlo okolo 200 fanúšikov. Na pomery II. triedy je to určite krásne číslo. Ale tieto mužstvá si to aj svojimi výkonmi zaslúžili.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-