Lipovník - Krásnohorská Dlhá Lúka 1:1 (0:1). Derby jesene nemá víťaza. Tento zápas 13. kola II. triedy si zaslúžil tento prívlastok nielen preto, že hral prvý s druhým, ale aj preto, že ide o susedné dediny a veľa mladých hráčov z Lipovníka hosťuje práve v B-čku Krásnohorskej Dlhej Lúky. Zápas priniesol podľa očakávania veľa vzruchu a napätie na ihrisku i mimo neho. Na zápas prišlo okolo 200 fanúšikov. Na pomery II. triedy je to určite krásne číslo. Ale tieto mužstvá si to aj svojimi výkonmi zaslúžili.Po góle sa hostia stiahli a hralo sa prevažne pred ich bránou, ale bránili veľmi obetavo a to prinášalo svoje ovocie. Kontroverzná situácia sa odohrala na konci polčasu. Zubko sa predral aj cez brankára a jeho zakončenie z čiary zachraňoval A. Emödi. Domáci chceli za údajnú ruku penaltu, no dočkal sa len Zubko a to žltej karty za reklamovanie. Aká bola pravda sa už nikdy nedozvieme, ale do hráčov domácich sa ostro pustili diváci za bránou, ktorí videli tú situáciu najlepšie. Z následného rohu sa domáci nepresadili a na polčas sa šlo za stavu 0:1.
V druhom polčase sa očakávalo, že domácim budú pomaly dochádzať sily. Avšak v tlaku ostávali stále, stále viac a viac sa tlačili pred bránu. V 59. min. rohový kop zahrával Lázár a A. Emödi nešťastne si trafil hlavičkou vlastnú ruku a rozhodca doprial domácim penaltu. Loptu na biely bod si postavil Barczi a nekompromisne vyrovnal. 1:1! Po hodine hry sa začínalo odznova. Mečbal mal na hlave Zagiba, ktorý svoju hlavičku z bezprostrednej blízkosti poslal vedľa. Skvelý Máté podržal hostí aj pri pokuse Barcziho a Zubka. V poslednej štvrťhodine odišli obe zálohy a hralo sa pred bránkami, a to viac pred domácou. Najprv poslal Bodnár dlhú prihrávku na Podraczkého, a o pár minút chýbala razancia pri strele F. Emödiho . V 80. min. prišlo ďalšie kontroverzné rozhodnutie, keď Bodnára v pokutovom území faulovali, no rozhodca namiesto bieleho bodu ukázal na bielu čiaru hranice pokutového územia. Bodnár svoju strelu namieril perfektne, ale obrancovia ju zblokovali. Na druhej strane sa nepresadil Németh, ani Kerekes. V 85. min. Bodnár opečiatkoval žrď Dányiho brány, po ktorej sa lopta odrazila smerom von. Pán rozhodca Iglai nastavoval 3 minúty, ale už ani to nepriniesol gól a tak veľké derby sa nedočkalo víťaza. Konečný výsledok 1:1. Po zápase hosťujúci tréneri pán Bernáth a pán Bollo hodnotili zápas ako jeden z najlepších. Pán Bernáth: „Som hrdý na toto mužstvo, chlapci odohrali výborný zápas, domáci, ako aj my, sme mali na kopačke rozhodnutie, ale v konečnom hodnotení je remíza zaslúžená. Ďakujem chlapcom za bojovnosť, dokázali, že sú to skvelí hráči a výborná partia. Domáci, naopak ukázali, že je to súper najťažšieho kalibru a právom sú na prvom mieste.“ Pán Bollo: „V prvom polčase sme si dali za úlohu ubrániť domáci nápor, a chlapci svojou bojovnosťou tejto úlohe vyhoveli. V druhom polčase sme boli vyrovnaným súperom, a určite sme boli najťažším súperom v priebehu sezóny pre domácich. V konečnom konštatovaní si myslím, že bod z trávnika lídra je výborný a zaslúžili sme si ho vďaka obete a bojovnosti.“
Zostava Lipovníka: Dányi – Erdei, Kelemen, Lázár, Kasper, Barczi, Zatroch, Szucs, Motyka, Zubko, Zagiba. Striedali: Kerekes, Németh
Zostava Krh. Dlhej Lúky B: M. Máté – A. Emödi, Csobádi, D. Klárik, Gyenes, Luspaj, Albert, F. Emödi, Ulman, P. Klárik, Podraczky. Striedali: Bodnár, Mihók, Bošela.
Florian Emödi
AKTUÁLNA TABUĽKA II. TRIEDY:
PORADIE STRELCOV II. TRIEDY PO 13 KOLE:
15 gólov - Baláž (Čoltovo)
10 gólov - V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov - B. Roczei (Čoltovo), A. Gorgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná), Volčko (Plešivec)
5 gólov - D. Klárik, M. Emodi (obaja Krh.Dlhá Lúka B), J. Gulykas (Pača)
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko, J. Barczi (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), J. Gelda, V. Karas (obaja Nižná Slaná), O. Vavrek (Brzotín)
3 góly - P. Klárik, R. Podraczký, V. Ulman (všetci Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), N. Sendrey, L. Horváth ( obaja Plešivec), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Brzotín), T. Lorincz, T. Šofranko (Gem.Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs, (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), M. Delano-Baguero, P. Fábian (Dobšiná B), R. Adam, G. Polyák, Ľ. Gajdoš (všetci Pača), atď.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.