sa prihrávke Karasa dostal do nájazdu a prekonal brankára hostí, 1:0. Domáci útočili naďalej. Po kombinácii a spätnej prihrávke Geldu Milko skóroval do prázdnej bránky. 2:0. Domáci útočili po oboch stranách. Strelu O. Jungera zo šestnástky brankár hostí vyrazil, z následnej dorážky ho ten istý hráč prekonal. 3:0. Strely G. Keršáka a O. Jungera boli zblokované obranou hostí. Šance Milka a Valka ostali nevyužité. V určitej časti polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami. Štvrtý gól pridal po spolupráci s Karasom Gelda, keď zakončoval do prázdnej bránky. 4:0. Domáci v závere polčasu po tlaku znova skórovali. Center z Geldu hlavičkoval Valko do odkrytej časti bránky hostí. 5:0. Hostia mali za celý polčas jedinú vážnejšiu príležitosť. Hrozilo že sa ich útočník dostane do nájazdu, v poslednej chvíli zachraňoval Soják. Domáci mali ešte dvakrát alebo trikrát šance po rohových kopoch (Die, Valko).
Do druhého polčasu urobil tréner Petergáč jednu zmenu v zostave. O. Jungera vystriedal Leštach. Hra bola podobná ako v predošlom polčase. Už úvodnú rozohrávku hostí im domáci zachytili. Domáci si vytvorili viaceré strelecké príležitosti, otázkou bolo akým výsledkom sa zápas skončí. Po dlhej lopte za obranu sa Valko dostal do nájazdu. V šestnástke bol faulovaný obrancom hostí. Nasledovala penalta, ktorú Valko premenil. 6:0. Po prihrávke od Hajčiho sa dostal do úniku po ľavej strane Leštach. Ten strelou k vzdialenejšej žrdi prekonal brankára hostí. 7:0. Ďalší gól pridal zblízka Valko. 8:0. Po inej kombinácii a prihrávke Geldu Die strelou zo šestnástky zvýšil náskok domácich. 9:0. Z väčších vzdialeností skúšali brankára hostí preveriť Die a G. Keršák. Ich strely boli nepresné. Únik G. Keršáka obrana hostí zmarila. Tréner hostí striedal, hostia si aj vymenili posty. Domáci si tiež vymenili posty, keď Keršák hral ľavého obrancu. Hosťom sa však zmeny neosvedčili, avšak nerezignovali. Ich snaha však končila pred domácou šestnástkou. Naopak domáci mali jasnú prevahu. Domáci neskôr striedali., začali viac útočiť po pravej strane. Milko dvakrát po únikoch po pravej strane prekonal hosťujúceho brankára strelami k žrdi. 11:0. Okrem dosiahnutých gólov ostali ďalšie šance nevyužité (Die, Ján Junger, Leštach, Milko). Zápas bol ukončený, keď sa hralo v strede poľa.
Pred 45 divákmi rozhodoval Marián Nemčko, na čiare bol Zsebik.
Strelci Nižnej Slanej v jarnej časti:
1 gól: Schwarz
2 góly: Ján Junger, Keršák, Die, Leštach
3 góly: O. Junger
4 góly: D. Hajči
5 gólov: Gelda,
11 gólov: Valko
Celkové poradie:
11 gólov: Valko
10 gólov: Gelda, Milko
8 gólov: O. Junger
5 gólov: Hajči
4 góly: Karas
3 góly: Ján Junger, Keršák
2 góly: Leštach, Die
1 gól: Slovák, Schwarz.
Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-