sa prihrávke Karasa dostal do nájazdu a prekonal brankára hostí, 1:0. Domáci útočili naďalej. Po kombinácii a spätnej prihrávke Geldu Milko skóroval do prázdnej bránky. 2:0. Domáci útočili po oboch stranách. Strelu O. Jungera zo šestnástky brankár hostí vyrazil, z následnej dorážky ho ten istý hráč prekonal. 3:0. Strely G. Keršáka a O. Jungera boli zblokované obranou hostí. Šance Milka a Valka ostali nevyužité. V určitej časti polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami. Štvrtý gól pridal po spolupráci s Karasom Gelda, keď zakončoval do prázdnej bránky. 4:0. Domáci v závere polčasu po tlaku znova skórovali. Center z Geldu hlavičkoval Valko do odkrytej časti bránky hostí. 5:0. Hostia mali za celý polčas jedinú vážnejšiu príležitosť. Hrozilo že sa ich útočník dostane do nájazdu, v poslednej chvíli zachraňoval Soják. Domáci mali ešte dvakrát alebo trikrát šance po rohových kopoch (Die, Valko).
Do druhého polčasu urobil tréner Petergáč jednu zmenu v zostave. O. Jungera vystriedal Leštach. Hra bola podobná ako v predošlom polčase. Už úvodnú rozohrávku hostí im domáci zachytili. Domáci si vytvorili viaceré strelecké príležitosti, otázkou bolo akým výsledkom sa zápas skončí. Po dlhej lopte za obranu sa Valko dostal do nájazdu. V šestnástke bol faulovaný obrancom hostí. Nasledovala penalta, ktorú Valko premenil. 6:0. Po prihrávke od Hajčiho sa dostal do úniku po ľavej strane Leštach. Ten strelou k vzdialenejšej žrdi prekonal brankára hostí. 7:0. Ďalší gól pridal zblízka Valko. 8:0. Po inej kombinácii a prihrávke Geldu Die strelou zo šestnástky zvýšil náskok domácich. 9:0. Z väčších vzdialeností skúšali brankára hostí preveriť Die a G. Keršák. Ich strely boli nepresné. Únik G. Keršáka obrana hostí zmarila. Tréner hostí striedal, hostia si aj vymenili posty. Domáci si tiež vymenili posty, keď Keršák hral ľavého obrancu. Hosťom sa však zmeny neosvedčili, avšak nerezignovali. Ich snaha však končila pred domácou šestnástkou. Naopak domáci mali jasnú prevahu. Domáci neskôr striedali., začali viac útočiť po pravej strane. Milko dvakrát po únikoch po pravej strane prekonal hosťujúceho brankára strelami k žrdi. 11:0. Okrem dosiahnutých gólov ostali ďalšie šance nevyužité (Die, Ján Junger, Leštach, Milko). Zápas bol ukončený, keď sa hralo v strede poľa.
Pred 45 divákmi rozhodoval Marián Nemčko, na čiare bol Zsebik.
Strelci Nižnej Slanej v jarnej časti:
1 gól: Schwarz
2 góly: Ján Junger, Keršák, Die, Leštach
3 góly: O. Junger
4 góly: D. Hajči
5 gólov: Gelda,
11 gólov: Valko
Celkové poradie:
11 gólov: Valko
10 gólov: Gelda, Milko
8 gólov: O. Junger
5 gólov: Hajči
4 góly: Karas
3 góly: Ján Junger, Keršák
2 góly: Leštach, Die
1 gól: Slovák, Schwarz.
Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.