Kým v jarnej časti predošlej sezóny mužstvo doma neprehralo, po dlhšom čase našlo premožiteľa. Body nevozí ani z ihrísk súperov, keď dvakrát prehralo. Po šiestom kole sa mužstvo nachádza na 9. mieste so skóre 7:13.
V úvode zápasu mali viac z hry domáci. Gól sa im však nepodarilo streliť, či brankára Kružnej neohrozili. Naopak po centri z pravej strany, ktorý neodvrátila obrana a ani brankár, inkasovala prvý gól, hráč hostí skóroval. Krátko potom pridali hostia ďalší gól, keď po rohu skončila hlavička v sieti. 0:2. Domáci spravili ďalšiu chybu v obrane, útočník hostí však zakončoval vedľa brány. Hostia domácich do výraznej šance nepustili, ale ani výraznú šancu si nevytvorili. Domáci mali asi dve nepresné strely, podobne aj hostia. Hralo sa medzi šestnástkami, domáci viac hrali po ľavej strane. Po pravej sa zapájal do útokov aj krajný obranca. Po skončení polčasu niektorí diváci odišli, čo svedčí o aktuálnej situácii.
V druhom polčase boli lepší hostia, ďalší gól pridali po strele zo šestnástky. 0:3. Domáci mali po dvoch centroch z ľavej strany šance, avšak útočník nebol na vhodnom mieste. Napokon sa im podarilo znížiť, po vydarenej akcii a centri zakončoval Hajči do prázdnej bránky. Krátko potom však inkasovali, keď útočník hostí využil medzeru medzi stopérom a krajným obrancom. 1:4. Ďalšiu šancu mali po priamom kope, avšak Krnáča neprekonali. Domáci sa snažili znížiť, útočili či už po prienikoch Karasa, útočníkov podporovali Keršák a Leštach. Do výraznej šance sa Gelda nedostal. Hralo sa tvrdšie ako v predošlom polčase. Po rohu Valka si stopér a zároveň kapitán hostí hlavou strelil vlastný gól, ktorý bol pripísaný Karasovi. Hostia neskôr striedali. V závere zápasu dochádzali niektorým domácim hráčom sily, či mali problémy so zraneniami (faul na Prónaia, problémy Schwarza). To využili hostia, ktorí pridali ďalší gól, čím uzavreli stav stretnutia, 2:5.
Bilancia po 6. kole:
Doma 3 1 1 1 5:6 4
Vonku 2 0 0 2 2:7 0
Poradie strelcov Nižnej Slanej:
2 góly: Gelda
1 gól: Keršák, Ján Junger, O. Junger, D. Hajči, Karas
Štefan Tomášik
































Nižná Slaná – Kružná 2:5 (0:2). Góly domácich: D. Hajči, Karas. Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Slovák, Prónai, Schwarz - Leštach, D. Hajči, Keršák, O. Junger – Gelda, Valko. Pred 30 divákmi rozhodovali P. Béreš a V. Rišpán.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.