Nižná Slaná – Čoltovo 8:1 (3:0). Góly domácich: Die 4, Slovák 2, Cangár a Gelda po 1. Rozhodcovia: Raši, Gallo, A. Farkaš, Delegát: Šmelko. Diváci: 30. V druhom domácom zápase v jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná desiate mužstvo tabuľky, Čoltovo. Domáci tréner mal po dlhom čase k dispozícii piatich náhradníkov, zo zdravotných dôvodov chýbal Leštach. Posilnenie kádra, postavenie v tabuľke, či nedávne vzájomné zápasy hovorili v prospech domáceho mužstva. Hostia pricestovali len jedenásti, dopredu sa však nevzdávali.Po dvoch dobre zahraných rohoch Valka mali domáci šancu na strelenie gólu, avšak jedna hlavička bola vyhlavičkovaná, či z druhého rohu bolo zakončenie Cangára nepresné. Ďalšiu šancu na gól mal Valko. Potom prišla fáza, keď domáci nekombinovali presne, hostia sa ďalej ako za svoju polovicu ihriska nedostali. Zámery záložníkov na oboch stranách neboli zrealizované.
Domáci hru spresnili, začali hrať aj po pravej strane. Strela Dieho na prekvapenie všetkých skončila v sieti. 1:0. Domáci naďalej útočili, dve strely Hajčiho neboli presné. Štandardná situácia z ľavej strany po faule na Keršáka bola zahraná dobre, gól nepriniesla. Ďalší gól padol jednoduchom vysunutí Slováka Diem. Slovák strelou k vzdialenejšej žrdi zvýšil náskok domácich. 2:0. Krátko potom pridali domáci ďalší gól, ukážková strela Cangára zo šestnástky po odraze od brvna skončila v sieti. 3:0. Krátko potom bol odpískaný koniec polčasu.
Do druhého polčasu dostali šancu hráči, ktorí ešte na jar v majstrovských zápasoch nehrali. Domáci hrali ešte na lepšej úrovni ako v prvom polčase, mali prevahu. Najprv ešte Gelda dve šance nevyužil. Potom však po akcii Cangára s Keršákom po ľavej strane a následnej dorážke prekonal brankára hostí. 4:0. O pár minút zvýšil vedenie domácich Die. Jeho umiestnená strela skončila v sieti. 5:0.
Potom však hostia z ojedinelej akcie znížili. Hráč hostí prešiel cez štyroch domácich hráčov a dobre umiestnenou strelou znížil. 5:1. Domáci im to vrátili takmer okamžite. Po prihrávke od Geldu mal Slovák k dispozícii odkrytú bránu a zvýšil náskok domácich. 6:1. Ďalší gól padol po rohu O. Jungera, keď Die hlavičkou skóroval. 7:1. Posledný gól padol po chybe v obrane hostí, ktorú domáci využili. Gól strelil Die. 8:1. Okrem týchto akcií mali domáci strely O. Jungera, Hajčiho, Keršáka a Dieho. K strele sa odhodlal aj Ján Junger, avšak hráč hostí ju zblokoval. Hostia z priameho kopu trafili len do múru. Ďalšie možnosti domácich na strelenie gólu domácich zastavil ofsajd. Viaceré akcie hostí prekazili obrancovia domácich, brankári tak mali málo práce. Zápas bol ukončený po akcii domácich.
Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, G. Keršák, Die, Slovák – Cangár, Valko. Náhradníci: J. Tomi, J. Gelda, M. Prónai, Ján Junger, Š. Tomášik (NB). Striedania: I. Krnáč (45. min. Š. Tomášik), D. Valko (45. min. Gelda), J. Cangár (80. min Ján Junger).
Štefan Tomášik
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 3 JARNÝCH KOLÁCH:
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.