V druhom polčase Drnava značne pribrzdila, a tak Brzotín mal viac možností skórovať, no skvelý Zakhar bol jednoducho neprestreliteľný. Drnava bola viackrát nachytaná v offsajdovej pasci a ťažko sa im presadzovalo v druhej štyridsaťpäťminútovke. Orbánovi však toto neprekážalo a zavŕšil svoj hetrik. Opäť po odkope Búlika. 6:0. Mázik, Emödi, Petro a Slávkay mali na kopačkách ešte nejaké šance, no skóre uzatváral, ako aj včera v dorastneneckom zápase, Emödi. Streleckú parketu mu skvelou nahrávkou pripravil Garaj. 7:0. Koniec! Drnava spravila obrovský krok ku stovke strelených gólov a čo je dôležitejšie, postup do I. triedy je už len krôčik od nich.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, Bukovič(46.min - Garaj), R.Kovács, J.Kovács - Emödi, Mázik, Petro, Krága(46.min - Slávkay) - Orbán, Fábián (74.min - Šoltés).
HC Košice_19
Ostatné výsledky:
Kovstav - Pača 2:2 (0:0), góly: Genči, Vil. Gallo - Lopata 2, ŽK: Vil. Gallo - Liška, M. Zagiba, R: K. Chomjak, DZ: Heveši, D: 20, Čoltovo - Kečovo 2:7 (0:1), góly: A. Jonáš, L. Jonáš - Zoller 4, Seman, Kubík, R. Lörinc , ŽK: 0 - Zoller, R: Iglai, DZ: Bodnár, D: 30, Dedinky - Rož. Bystré 2:1 (0:1), góly: T. Novák 2 (1 z 11 m) - J. Tomko, ŽK: Franko, S. Ogurčák - Mátyuš, R: A. Farkaš, DZ: Nagy, D: 50, Niž. Slaná - Jovice 7:1 (3:0) G: P. Milko 3, T. Regrút 2, Cangár 2 - K. Albert, ŽK: Junger, Slovák - 0, ČK: J. Junger (Nižná Slaná) R: Gallo, DZ: Šimšík, D: 20.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 26. KOLE
|
1. |
Drnava |
21 |
18 |
2 |
1 |
97:19 |
56 |
|
2. |
Slavošovce |
20 |
15 |
0 |
5 |
73:32 |
45 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
21 |
14 |
2 |
5 |
76:48 |
44 |
|
4. |
Hrhov |
20 |
13 |
0 |
7 |
70:44 |
39 |
|
5. |
Pača |
22 |
12 |
2 |
8 |
65:36 |
38 |
|
6. |
Bohúňovo |
21 |
11 |
5 |
5 |
49:29 |
38 |
|
7. |
Kečovo |
20 |
7 |
5 |
8 |
49:51 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
20 |
7 |
5 |
8 |
38:51 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
20 |
7 |
3 |
10 |
39:53 |
24 |
|
10. |
Nižná Slaná |
21 |
6 |
1 |
14 |
46:74 |
19 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
22 |
4 |
2 |
16 |
30:84 |
14 |
|
12. |
Jovice |
21 |
3 |
3 |
15 |
29:86 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
21 |
2 |
2 |
17 |
28:82 |
8 |
I. TRIEDA VO FUTBALE
Hostia už prehrávali 0:2
Krásnohorská Dlhá Lúka – Gemerská Poloma 2:3 (2:1). Domáci hráči začali hrať s vervou, lebo chceli vymazať fiasko z minulého 22. kola. Už v 3. min. Korintus hlavou skóroval. 1:0. V ďalšej fáze hry ešte mali šance streliť gól, ale nebolo im súdené šance premeniť. Až v 25. min. z pokutového kopu za faul v pokutovom území Gebe skóroval a upravil stav na 2:0. Niektorí hráči hostí znervózneli a začali komentovať výkon rozhodcu, ktorý ich však toleroval. Hostia dosiahli kontaktný gól až v 42. min. Urbanom a upravili stav na 2:1. Po prestávke sa hostia začali viac pohybovať, pridali na bojovnosti a v 51. min. najlepší hráč na ihrisku Gunár kapitálnou hlavičkou vyrovnal na 2:2. Po následnej prihrávke hráča hosti Liptáka v 72. min. Zatroch ľahko skórova. 2:3. Pred 120 divákmi rozhodoval Molnár. Tréner domáceho mužstva sa vyjadril takto: „K zápasu nemám čo dodať!" Tréner hostí Benedik: "Po posledných slabých výkonoch sme vyradili starších hráčov a poslali madých, ktorí ukázal,i ako treba hrať so srdcom. Svojím pohybom a bojovnosťou potvrdili, že budeme na správnej ceste. Aj touto cestou im ďakujem".
Ladislav Székely
Honce – Dlhá Ves 1:3, Lipovník – Plešivec 12:0, Jablonov n/T – Dobšiná 3:3, Betliar – Rudná 2:0, Vyšná Slaná – Vlachovo 1:2, Kružná – Brzotín 0:1.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 23. KOLE
|
1. |
Lipovník |
23 |
17 |
4 |
2 |
76:19 |
55 |
|
2. |
Dobšiná |
23 |
15 |
6 |
2 |
71:20 |
51 |
|
3. |
Gemerská Poloma |
23 |
12 |
4 |
7 |
41:43 |
40 |
|
4. |
Rudná |
23 |
11 |
6 |
6 |
62:35 |
39 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
23 |
12 |
3 |
8 |
54:37 |
39 |
|
6. |
Jablonov n/T |
23 |
10 |
5 |
8 |
44:40 |
35 |
|
7. |
Kružná |
23 |
11 |
1 |
11 |
62:47 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
23 |
9 |
5 |
9 |
32:49 |
32 |
|
9. |
Dlhá Ves |
23 |
9 |
3 |
11 |
51:45 |
30 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
23 |
7 |
8 |
8 |
40:45 |
29 |
|
10. |
Betliar |
23 |
7 |
6 |
10 |
28:37 |
27 |
|
12. |
Vlachovo |
23 |
6 |
0 |
17 |
30:71 |
18 |
|
13. |
Plešivec |
23 |
5 |
1 |
17 |
23:85 |
16 |
|
14. |
Honce |
23 |
3 |
2 |
18 |
20:61 |
11 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
I. trieda – 24. kolo: Dlhá Ves – Kružná, Brzotín – Vyšná Slaná, Vlachovo – Betliar, Rudná – JAblonov, Dobšiná – Lipovník, Plešivec – Krh. Dlhá Lúka, Gemerská Poloma – Honce.
II. trieda 27. kolo: Pača, Rožň. Bystré a Drnava – voľno, Kovstav – Nižná Slaná, Jovice – Dedinky, Hrhov – Čoltovo, Kečovo – Slavošovce, Ml. Brzotín – Bohúňovo.
Zo zápasu II. triedy Čoltovo - Kečovo 2:7
{jcomments on}

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-