Domáci po prestávke zvyšovali tlak a Drnava strácala silu v 2. polčase. Drnavskí chalani síce bojovali a darilo sa im držať aj výsledok, no ich protiútoky už vôbec neohrozovali domácich, o čom svedčí aj to, že najväčšiu šancu mal Maliňák, keď ohrozil domácu bránku z priameho kopu z vlastnej polovice ihriska. Prebiehala už 75. minúta, prvá vážnejšia chyba v obrane hostí viedla ku vyrovnaniu. Emödi v bráne si siahol aj teraz na loptu, ale strela bola príliš prudká. 1:1. V 81. minúte prišiel jeden kontroverzný moment, keď Čelovského domáci oddelili jednoznačne nedovoleným spôsobom od lopty, rozhodca vzal píšťaľku do úst, no ostala nemá, a tak sa domáci dostali aj ku druhému gólu. 2:1. Bránka Drnavy ostala aj naďalej pod paľbou, Emödi vytiahol ďalší skvelý zákrok, no z následného rohu inkasovali tretí gól. 3:1. Aby to nebolo ešte horšie z pohľadu hostí, Emödi vytiahol ešte 2 skvelé zákroky.
Viac už sa nič nestalo a tak Drnava zaknihovala prehru v Rudňanoch 3:1.
Zostava Drnavy: F. Emödi (C) - N. Kovács, P. Kovács, Kardos, Maliňák -
Šoltés, Szöcs, Herczeg, Cseh - Gergely, Čelovský.
HC_Košice19
Výsledky V. ligy JZ (dorast) 15. kolo:
V. Folkmar – Valaliky 1:2, góly: Mihok – Vrano. Kechnec – Jasov 2:2, góly: Renčík, Fečo - Mauský 2. Domaňovce – Medzev 2:0, góly: Kusi A., Kusi P. Helcmanovce – Jaklovce 5:4, góly: Dzerenka 2, Markulík, Witkovský, Hvišč - Humeňanský Do. 3. Humeňanský Da. Rudňany – Drnava 3:1, góly: Sabol, Barnas, Antal – Herczeg. Slovinky – V. Ida 3:2, góly: Visvader 2, Gozo - Žaludek, Závodský.
TABUĽKA V. LIGY DORASTU PO 15. KOLE
|
1. |
Jaklovce |
15 |
10 |
1 |
4 |
50:24 |
31 |
|
2. |
Jasov |
14 |
10 |
1 |
3 |
45:21 |
31 |
|
3. |
Valaliky |
15 |
10 |
1 |
4 |
39:23 |
31 |
|
4. |
Helcmanovce |
15 |
9 |
1 |
5 |
53:36 |
28 |
|
5. |
Domaňovce |
15 |
7 |
2 |
6 |
27:28 |
23 |
|
6. |
Drnava |
15 |
7 |
0 |
8 |
48:39 |
21 |
|
7. |
V. Folkmar |
15 |
7 |
0 |
8 |
28:37 |
21 |
|
8. |
Kechnec |
14 |
6 |
2 |
6 |
47:28 |
20 |
|
9. |
Slovinky |
15 |
6 |
1 |
8 |
24:49 |
19 |
|
10. |
Medzev |
14 |
5 |
2 |
7 |
24:28 |
17 |
|
11. |
Rudňany |
14 |
4 |
1 |
9 |
37:45 |
13 |
|
12. |
V. Ida |
15 |
1 |
0 |
14 |
17:81 |
3 |
(http://fkbanikdrnava.webnode.sk)
{jcomments on}

































Rudňany - Drnava 3:1 (0:1), gól za hostí: A. Herczeg, hralo sa bez kariet. Pätnásť minút delilo Drnavu od malého zázraku. Do 75. minúty Drnava držala tesné víťazstvo aj napriek tomu, že im chýbalo až 6 hráčov, že vycestovali na zápas len 11, aj napriek tomu, že Čelovský odohral celý zápas s vážnym zranením. Gergely bol ďalším hráčom, ktorý vytŕčal z tímu hostí, keďže dnes prvýkrát nastúpil v základnej zostave. V bráne bol kapitán Emödi, podal dobrý výkon, no ani jeho miestami zázračné zákroky nestačili na to, aby si Drnava doniesla 3 body.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-