Domáci po prestávke zvyšovali tlak a Drnava strácala silu v 2. polčase. Drnavskí chalani síce bojovali a darilo sa im držať aj výsledok, no ich protiútoky už vôbec neohrozovali domácich, o čom svedčí aj to, že najväčšiu šancu mal Maliňák, keď ohrozil domácu bránku z priameho kopu z vlastnej polovice ihriska. Prebiehala už 75. minúta, prvá vážnejšia chyba v obrane hostí viedla ku vyrovnaniu. Emödi v bráne si siahol aj teraz na loptu, ale strela bola príliš prudká. 1:1. V 81. minúte prišiel jeden kontroverzný moment, keď Čelovského domáci oddelili jednoznačne nedovoleným spôsobom od lopty, rozhodca vzal píšťaľku do úst, no ostala nemá, a tak sa domáci dostali aj ku druhému gólu. 2:1. Bránka Drnavy ostala aj naďalej pod paľbou, Emödi vytiahol ďalší skvelý zákrok, no z následného rohu inkasovali tretí gól. 3:1. Aby to nebolo ešte horšie z pohľadu hostí, Emödi vytiahol ešte 2 skvelé zákroky.
Viac už sa nič nestalo a tak Drnava zaknihovala prehru v Rudňanoch 3:1.
Zostava Drnavy: F. Emödi (C) - N. Kovács, P. Kovács, Kardos, Maliňák -
Šoltés, Szöcs, Herczeg, Cseh - Gergely, Čelovský.
HC_Košice19
Výsledky V. ligy JZ (dorast) 15. kolo:
V. Folkmar – Valaliky 1:2, góly: Mihok – Vrano. Kechnec – Jasov 2:2, góly: Renčík, Fečo - Mauský 2. Domaňovce – Medzev 2:0, góly: Kusi A., Kusi P. Helcmanovce – Jaklovce 5:4, góly: Dzerenka 2, Markulík, Witkovský, Hvišč - Humeňanský Do. 3. Humeňanský Da. Rudňany – Drnava 3:1, góly: Sabol, Barnas, Antal – Herczeg. Slovinky – V. Ida 3:2, góly: Visvader 2, Gozo - Žaludek, Závodský.
TABUĽKA V. LIGY DORASTU PO 15. KOLE
|
1. |
Jaklovce |
15 |
10 |
1 |
4 |
50:24 |
31 |
|
2. |
Jasov |
14 |
10 |
1 |
3 |
45:21 |
31 |
|
3. |
Valaliky |
15 |
10 |
1 |
4 |
39:23 |
31 |
|
4. |
Helcmanovce |
15 |
9 |
1 |
5 |
53:36 |
28 |
|
5. |
Domaňovce |
15 |
7 |
2 |
6 |
27:28 |
23 |
|
6. |
Drnava |
15 |
7 |
0 |
8 |
48:39 |
21 |
|
7. |
V. Folkmar |
15 |
7 |
0 |
8 |
28:37 |
21 |
|
8. |
Kechnec |
14 |
6 |
2 |
6 |
47:28 |
20 |
|
9. |
Slovinky |
15 |
6 |
1 |
8 |
24:49 |
19 |
|
10. |
Medzev |
14 |
5 |
2 |
7 |
24:28 |
17 |
|
11. |
Rudňany |
14 |
4 |
1 |
9 |
37:45 |
13 |
|
12. |
V. Ida |
15 |
1 |
0 |
14 |
17:81 |
3 |
(http://fkbanikdrnava.webnode.sk)
{jcomments on}
































Rudňany - Drnava 3:1 (0:1), gól za hostí: A. Herczeg, hralo sa bez kariet. Pätnásť minút delilo Drnavu od malého zázraku. Do 75. minúty Drnava držala tesné víťazstvo aj napriek tomu, že im chýbalo až 6 hráčov, že vycestovali na zápas len 11, aj napriek tomu, že Čelovský odohral celý zápas s vážnym zranením. Gergely bol ďalším hráčom, ktorý vytŕčal z tímu hostí, keďže dnes prvýkrát nastúpil v základnej zostave. V bráne bol kapitán Emödi, podal dobrý výkon, no ani jeho miestami zázračné zákroky nestačili na to, aby si Drnava doniesla 3 body.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-